• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Vymreté jazyky

28. března 2011 v 17:11 | Simča
4. část - Vymreté jazyky


(Sarai)
,,Hej, Javon!" išla som po chodbe, keď som stretla matkinho otroka. Nebola by som na neho nijako reagovala, keby som nebola zacítila krev.
,,Áááá princezná?" Javon sa poklonil s ľahkým úsmevom, ale vyzeral skoro previnilo. Zamračila som sa na pohár v jeho ruke. Bola v ňom krv. To by nebolo nič podivné keby...
,,Načo ti je tá krv, Javon?" keby tá krv nebola vo vínovom pohári. Ozdobnom vínovom pohári.
,,No, som hladný," odvetil mi naoko pokojne, ale to by som ho nesmela tak dokonale poznať. Bol nervózny. Neistý, ako prichytený pri niečom nekalom.
,,A ideš piť krv z jedného z vínových pohárov, ktoré sa používajú na hostiny, lebo...," nechala som vetu visieť vo vzduchu, aby mi ju doplnil. Nevinne sa usmial.
,,Tak ja ti to poviem," vyliezlo z neho porazene. ,,Nechcel som, lebo si Sierrina dcéra, ale to tvoje podozrievanie je hrozné. Nesiem ju pre seba, ale poznáš svoju matku, vždy mala divné chúťky, takže..."
,,Viac nechcem vedieť!" zarazila som ho prudko, aj keď som mala dojem, že mi klame. ,,To čo sa mame páči v posteli, naozaj vedieť nechcem," Javon sa na mňa usmial, ale v jeho očiach iskrilo víťazstvo.
,,Vidíš, tušil som to," oznámil mi pobavene, aj keď som sa nemohla zbaviť pocitu, že mi niečo ušlo. ,,Inak vieš, že máš byť dneska na rozsudku. Ty aj Kovu. O hodinu musíte byť v sieni. Nezabudni."
,,Načo?" zavila som zúfalo. ,,Prosím ťa načo tam mám byť, aby môj otec mohol vehementne oznámiť, že dvojici upírov zotne hlavu? Na to ma tam predsa ani nepotrebuje."
,,Možno nie, ale rozsudku sa musia zúčastni všetci členovia rodiny a hlavní šľachtici. Dobre to vieš, takže tam buď lebo nielenže naštveš otca, ale pre zmenu ti prezradím, že dnes by to naštvalo aj tvoju matku."
,,Prečo neznášam tam chodiť?" zamračila som sa, ale on trhol ramenami.
,,Ja len viem, že chystá malý poprask," s tým sa mi poklonil a odkráčal preč. Chystá poprask. To znamená, že chystá niečo proti otcovi a to si rada pozriem.
,,Avdon! Tak vstaň a zapni mi tie šaty!" sykla som na svojho otroka, ani nie trištvrte hodinu na to, ako som sa rozprávala s Javonom. Avdon rýchlo vstal a potiahol zips. Keďže tam bude veľa šľachticov, tak ja ako budúca kráľovná musím vypadať reprezentatívne a tiež by ma otec zabil, keby som dobehla v teplákoch. ,,Ako vyzerám?" nakrútila som sa pred Avdonom a otvorila som skriňu so svojimi cennosťami. Tie zlaté, diamantové, rubínové, zafírové a hlavne predražené šperky mi nakúpil otec. Neboli aj tak v podstate moje. Slúžili na to, aby každému ukazovali, čo si môže dovoliť darovať dcére. Vzala som vodidlo a pripla som ho na Avdonov obojok, v ktorom bol čip. Vodidlo bolo pozlátené a boli do neho vsadené diamanty.
,,Vy vždy úchvatne, pani moja," poklonil sa Advon, keď som si vodidlo, len voľne položila na zápästie. Vodilo slúžilo len na to, aby ostatným ukázalo, že Avdon je len pes.
,,Au!" započula som výkrik zo spoločnej obývačky. Vyšla som von. Kovu poriadne trhol vodidlom, ktoré mala na krku pripnuté jeho otrokyňa Zosime.
,,Mám ti do obojku vtĺcť klince, aby si mala dôvod na taký cirkus!" zreval na ňu Kovu, aj so Simonom už na mňa čakali. Zosime bola veľmi arogantná otrokyňa a veľmi zle ovládateľná. Nikdy v skutočnosti postavenie otrokyne neprijala. Vždy bola vzdorovitá. Bola menšej postavy, mala živé, bledomodré oči a čierne, krátke vlasy. Ja som ju však mala rada a ona sa ku mne správala úctivo. Simona mala rada, tak nejako prirodzene. Kovuho však neznášala.
,,Potrhni tým ešte raz, ty idiot a...Au! Vážne ti vyškriabem oči!" zrúkla, keď Kovu opäť vodidlom trhol.
,,Môžete sa prestať doťahovať," povedala som rázne a Kovu nepovedal to na čo sa nadychoval. ,,Pokiaľ neprídeme včas, tak s otcom to bude na nevydržanie" oznámila som im a vyšla som z miestnosti. Ako náhle som opustila spoločné izby, nalepil sa na mňa Desvar. Svojho osobného strážcu sa nestrasiem, ani pod vlastnou strechou.
,,O chvíľu sú tri, mali by sme si švihnúť," Simon povybehol do schodiska a ja s bratom som ešte pridala. Vážne pokiaľ prídeme neskoro, tak bude zle. Okolo nás prešiel jeden zo sluhov a ani neviem čo ma to napadlo, keď som sa za ním na schodisku obzrela. Sýte, modré oči sa po mne tiež otočili. Pootvorila som ústa šokom. Ten upír, ktorý mi vbehol do izby!! Len na chvíľu sme spojili naše oči, ale ja som mala dojem, že o mne vie všetko, že ma prekukol, že pozná moje myšlienky. Mala som pocit, že som tým jediným pohľadom zradila. Zradila seba, zradila všetkých, ktorí ma milujú, zradila vlčí rod. Tým pohľadom ma zviedol. Tým pohľadom som sa mu oddala. Zastavila som sa uprostred schodiska, ale brat ma čapol za ruku a upír zase odvrátil zrak.
,,Švihaj, Sarai, lebo otec bude naštvaný," potiahol ma Kovu.
,,Ale ja...," on však nebral na vedomie môj chabý pokus otočiť sa a rozbehnúť sa za tým záhadným upírom. Jedno som však už vedela. Je odtiaľto. Ten upír nie je špión, slúži tu. Tajnou chodbou si asi len krátil cestu niekam a zle zabočil. Musím zistiť, pod koho spadá. Musím ho nájsť.
,,Fajn, už prestaňte," sykol na nás Desvar a otvoril dvere do siene. Sieň už bola plná ľudí. Bola to prázdna veľká miestnosť. Používala sa na usporiadanie bálov a plesov. Ale dnes bola ako každý deň prázdna. Boli tu len šľachtici postávajúci pri stenách a klietka s dvoma upírmi uprostred. Jedna vec tu bola ale stále a nemenná. Tróny. Lusien mal asi rád historické rozprávky. Dva veľké tróny na vyvýšenom mieste pre neho a matku a tri tróny kúsok pod nimi, ale predsa nad miestnosťou vyvýšené pre mňa a bratov. Prešli sme so vztýčenou hlavou miestnosťou. Mala som čo robiť, aby som sa nerozosmiala. Šľachtici sa poklonili vždy, to by ma nerozosmialo, ale s otcom tu bola ako vždy Amira a tá vystrúhala kyslú grimasu, keď sa klaňala. Posadali sme si a k našim nohám si sadli ponížene otroci.
,,Amira," všimla som si, ako Emanuel do dcéry naštvane štuchol a ona rýchlo pozrela do zeme. Do miestnosti práve vošiel otec, ktorý držal za ruku matku. Na ľavej ruke mal obmotané vodidlo so svojim otrokom a matka si viedla dvoch. Prešili okolo nás a sadli si na tróny. Znovu nastalo klaňanie. Všimla som si upíra v klietke, ktorý to celé pozoroval s pobaveným úsmevom. Nejaký veselý na to, že mu o chvíľu zotnú hlavu.
,,Dámi a páni," otec vstal zo svojho trónu a podišiel doprostred miestnosti ku klietke. ,,Dnes sme sa tu stretli, aby sme vyniesli ortieľ," tak teraz môj preklad: Dámi a páni. Bla, bla, bla. Vy ste tu zbytočne, bude, ako ja poviem. Len sa rád predvádzam a budím dojem demokracie. ,,Nad týmito upírmi. Zabili našich synov, manželov, otcov, priateľov, partnerov." Čiže opäť v skratke: Netuším, kto zhebnul a je mi to jedno, chcem len ufiknúť nejakú hlavu. ,,Za žiaľ, ktorý spôsobili, vynášame rozsudok. Kto súhlasí s popravou, nech...?" vtedy sa celá miestnosť prekvapene pozrela do klietky. Jeden z upírov podišiel k mrežiam, zahľadel sa na matku a spustil niečo pre mňa v neznámom jazyku. Miestnosťou prešiel šum. Slová upíra boli smerom k matke úpenlivé. Matka mu odpovedala a čo prekvapilo všetkých, odpoveď mu dala v jeho pre nás neznámom jazyku. ,,Čo to je?" zvrčal otec.
,,Len francúzština, Lusien," odvetila pokojne matka. ,,Jeden z dávno vyhynutých jazykov. Jazyk, ktorý sa vytratil po vojne spolu s Angličtinou, Čínštinou, Ruštinou a podobnými jazykmi. To by si mal vedieť z hodín dejepisu," zhodila ho jemne. ,,Som proti smrti upírov. Sú spred výbuchov. Sú spred vojny. Unikátny," miestnosťou zase zaznel šepot.
,,Vieš rozprávať vymretým jazykom?" Simon sa na matku prekvapene otočil, ale tá mu len rýchlo prikývla.

~*~

(Sierra)
Vedela som, že som miestnosť šokovala. Tento jazyk zanikol ako všetky v tej dobe. Jazyk, ktorým sme hovorili teraz, bola akási spletenina jazykov, ktorými sa hovorilo vtedy. Bolo to viac ako tisícsto rokov čo niekto naposledy prehovoril Francúštinou.
,,Títo upíry hlavne zabili dvoch z nás. Zaslúžia smrť," odsekol Lusien a vôbec ho nezaujímalo, že dvaja upíry však šľachticov zaujali. ,,Rozsudok znie smrť!" vyhlásil a ani sa šľachty na názor nepýtal. Vedela som, že teraz si šľachtu nakloním k sebe.
,,Nie, už sme sa so Simon dohodli. On chce toho tmavého a ja toho druhého," ukázala som na upírov a Lusien zbledol. Zúrivo na mňa pozrel.
,,Robíš si zo mňa srandu?!" zreval tak, až som sebou trhla. Kovu začal vrčať. Vždy som si pripadala v bezpečí, keď bol môj syn pri mne. Už som vedela, že som si porodila ochrancu.
,,Ššššt, Kovu," upozornila som ho jemne, vstala som a rukou som mu prešla po tvári. Vypadal ako keby si ten jednoduchý dotyk neskutočne užíval. To, že som mu v detstve obetovala toľko lásky, sa mi vyplatilo. Bolo tu príliš veľa svedkov a hlavne tu bol môj syn, teraz si Lusien nedovolí na mňa siahnuť. ,,Ja a Simon sme sa rozhodli. Simon chce toho upíra ako otroka," ukázala som do klietky na Dragana. V Draganovej tvári sa mihla nechuť a nenávisť. ,,Ja si zase rada nechám toho druhého," podišla som k manželovi.
,,Títo upíry zabili synov, druhov a priateľov iných z nášho druhu. Ich trest sa rovná smrť," povedal pevne, ale sálou už zaznelo šepkanie. Možno doma nie, ale pre ostatných vlkodlakov som stále bola kráľovná. Možno môj muž so mnou zachádzal ako s chuderou, ale pre vlkodlakov som stále bola tá mocná vladárka.
,,To ja som priamy potomok vlčích kráľov, Lusien," pripomenula som mu len naoko jemne. ,,A aj keď si ťa vážim, drahý muž," tú posmešnosť som musela skrývať, ale vedela som, že on ju vidí, že on ju cíti. Mal čo robiť, aby po mne neskočil. ,,Tak si musím trvať na tom, že ich chcem ako otrokov pre seba a Simona. Tvoj najmladší syn," to tvoj som pobavene zvýraznila. ,,Si tiež zaslúži otroka a on si vybral tohto. Žeby si nebol ochotný vyhovieť svojmu milovanému synovi?" bola som naoko prekvapená.
,,Prirodzene, že môj syn, dostane, čo chce," tie slová sa mu ledva predrali cez pery. Ale keby nahlas priznal, že Simon nie je jeho syn, bol by v hanbe. Ja by som bola vyhlásená za cundru a on za slabocha, ktorý si nie je schopný ustrážiť manželku. Ja som sa však ohovárania nebála na rozdiel od neho. On z neho mal až panický strach. ,,Môžete si tých upírov zobrať. Mne je to už jedno," videla som v jeho očiach nenávisť. Kedysi na mňa tie oči pozerali s láskou, dnes s nenávisťou.
,,Ďakujem, ty ma vždy miluješ," prešla som mu rukou po tvári a všimla som si, že má čo robiť, aby mi neucukol.
,,Rozpúšťam to tu," zrúkol na šľachtu. Šľachtici pochopili, že som Lusiena znemožnila, ale mysleli si, že Lusien sa necháva znemožniť preto, lebo ma miluje. My sme sa však už dávno nenávideli. Šľachtici sa s poklonami poberali preč. Všimla som si Sarai, ako zbehla k Amire a spolu opúšťali miestnosť. O chvíľu na mňa hodil posledný pohľad aj Lusien a naštvaný odišiel. Dopadlo to lepšie a prešlo to ľahšie, ako som dúfala.
,,Kovu!" otočila som sa na syna, ktorý vstal. ,, Vezmi si svojich pomocníkov a dajte im na krk obojky." Mykla som rukou smerom k Draganovi a Julianovi. ,,Jeho," ukázala som na Dragana. ,,Odvediete potom k Simonovi a toho druhého chcem vidieť vo svojich komnatách," s tým som sa aj ja pobrala k odchodu. Simon za mnou rýchlo pobehol. Vedel, že brat mu zásielku doručí. Kovu sa kruto usmial do klietky a ja som zachytila jeho slová. ,,Toto je ešte lepšie, ako keby ťa boli zabili." Nepochybovala som o tom, že sú adresované Draganovi.

~*~

(Dragan)
,,Alex, Viliam," kývol na dvoch strážcov a tí pochopili. Julian sa nevzpieral, keď mu dvaja Kovuovi poskoci dali na krk obojok s čipom a odviedli ho. Ja som sa však pustil do boja. Po mne nikto nemôže čakať, že so sebou nechám robiť, čo sa im zachce. Tentokrát ale princ moju silu nepodcenil a rýchlo som skončil s obojkom na krku. Najprv ma napadlo, že to nie je žiadna zmena a po Kovum som sa zahnal. Chyba. Myslel som si, že sa mi rozskočí hlava. Obojok mi dal bolestivú ranu a ja som zostal kľačať na zemi a ruky som si pritláčal na spánky.
,,Ešte buď tak inteligentný a pokús sa dať si ho dole. Nech sa pobavím," Kovu nado mnou stál a opäť kývol na dvoch vlkodlakovm ktorých predtým nazval Alexom a Viliamom. Vlčie ruky ma zdrapli a ťahali ma so sebou.
,,Hej, puste ma, vy idioti," vzpieral som sa im, ale Viliam s Alexom, boli silní a proti sile týmto vlkodlakov som nič nezmohol, keďže som mal na krku ten hlúpy obojok. Kovu kráčal za nimi. Keď sme sa konečne zastavili, uvedomil som si, že ma zobrali na miesto, ktoré vypadalo, ako verejné sprchy. ,,Čo to má byť?"
,,Umyť," zaznel rozkaz, ktorý ma prekvapil, ale až taký neočakávaný vzhľadom k miestu nebol.
,,Nie, pusť ma, ty kretén," znovu som sa pokúsil vzpierať, ale proti nim to nešlo, plus mi obojok každú chvíľu ukazoval, kde je moje miesto. Sierra, nás mala radšej zabiť. Nedobrovoľne som sa nechal vyzliecť.
,,Ty toho grázla drž," povedal rozčúlene Alex a Viliam ma stlačil v páse tak, že som vykríkol bolesťou. Alex zo mňa strhal zvyšok oblečenia a spolu s Viliamom ma šmaril do kúta. Pokúsil som sa vstať, ale prudko som sa nadýchol. Alex ma striekal vodou z hadice. Ľadovou vodou. Stočil som sa na zemi do klbka, aby som sa ľadovému prúdu, čo najviac vyhol. Ľadový prúd ma bičoval, aj keď chlad som cítil, len na sekundu. Ľadová voda ma len prekvapila. Ako upír som chlad nepociťoval dlho. Alex vypol vodu.
,,Berte ho!" rozkázal Kovu. Viliam ma chytil za ruku, vytiahol ma na nohy a ťahal za sebou. Nestíhal som mu a tak som sa mu prudko vytrhol. Pokúsil som sa ho udrieť, ale sám som bol poslaný na zem päsťou do žalúdka a úderom do hlavy. To bolo, ale len plus, lebo mňa k zemi už poslal ten elektrický úder do hlavy. Divil som sa, že sa ešte ovládam. Zlosť vo mne vrela a neviem, kedy naposledy sa mi podarilo, byť takto dlho ticho.
,,Stačí!" ozval sa Kovuov hlas, ktorý rozkazoval Alexovi. Alex odstúpil a z vrchu na mňa pozrel Kovu. ,,Pozri sa na mňa!" zavelil Kovu. Neposlúchol som, stále som mal sklopenú hlavu a rukou som si ju chránil pred ďalším úderom. ,,Chceš ďalší úder," sykol Kovu cez zuby. ,,Pozri na mňa!" zdvihol som pohľad na modrookého vlkodlaka. Toto ti vrátim, ty hajzel. Mňa nikto neponíži beztrestne. ,,Byť tebou, prestal by som sa brániť, čím menej sa budeš vzpierať, tým menej to bude bolieť," povedal Kovu skoro až nežne. ,,Rozumieme si?" spýtal sa. Rýchlo som prikývol. ,,Výborne," usmial sa Kovu pobavený tým, že ma ponížil. ,,Ber ho!" otočil sa na Alexa. Snažil som sa svoju nahotu kryť aspoň ako tak rukami, ale to veľmi nepomáhalo.
Viedli ma chodbou, do nejakej komnaty, ktorá vyzerala ako obývačka a následne k jedným z troch dverí, ktoré sa v miestnosti nachádzali. Kovu zaklopal a hneď nečakajúc na vyzvanie vošiel. Rýchlo som prezrel miestnosť pohľadom. V izbe dominovala veľká posteľ, niekoľko skríň, dva písacie stoly. Izba bola zariadená útulne.
,,Simon," zakričal Kovu a z kúpeľňových dverí vyšlo to vlkodlačie princátko. Zaškeril som sa. Áno. Sierra hovorila, že mňa chce tento krpec. ,,Donáška," usmial sa Kovu a Alex ma surovo šmaril na zem. Dnes už neviem po kolkáte som si musel hryznúť do jazyka, aby som sa do nich nepustil, ale vedel som, že keď ich urazím, len zbytočne dostanem. Na to je ešte čas.
,,To vám to trvalo. Čo ste s ním robili?" princ ma prebehol rýchlim pohľadom. Čo čučíš krpec!
,,Len tak," zatiahol Kovu pobavene a Alex s Viliamom sa odporúčali. ,,Buď na neho dobrý. Možno tak nevyzerá, ale je krehučký," uškrnul sa na mňa Kovu, poklonil sa bratovi a odpochodoval.
,,Psychopat jebnutý!" zvrčal som, keď sa za ním zavreli dvere. Trhol som sebou, keď mi na ramene pristála menšia dlaň. ,,Čo chceš?" sykol som na Simona, ktorý si ku mne čupol. Prezeral si moje telo zvláštnym pohľadom. ,,Čo na mňa tak čumíš?" prudko som vstal. ,,Toto som si od Sierri naozaj nezaslúžil. Pripomeň mi, že ju mám zhubovať, až ju uvidím. Čo je? Mám na sebe snáď vyrážky?" obzrel som si svoje telo. Okrem toho, že som bol, nahý som nič nevidel. Ale Simon stále sedel na zemi a obzeral si ma ako keby nikdy nič také nevidel.
,,Ja..., ale nič," povedal princ trochu zmätene. Podišiel k stolu, z ktorého zdvihol čierne rifle a čiernu košeľu. ,,Niečo také si aj nosil," vysvetlil a podal mi to. ,,Mama mi povedala, že toto ti bude dobré." Vytrhol som mu to z rúk a obliekol som sa. Rifle aj čierna, lesklá košeľa z jemnej látky mi padli presne.
,,Zdá sa, že Sierra mala pravdu a dobre to vymyslela, to jej musím nechať," rozvalil som sa na posteľ. ,,Ona si naoko vezme Juliana a ty dostaneš mňa. Len si mohla odpustiť toho Kovuho, ona je naozaj na niečo pre mňa naštvaná. Tak, dokedy sa tu budeme hrať na otrokov?" pozrel som na chlapca, ktorý do Sierrinho plánu musel byť nejako zatiahnutý. To dá rozum, že nás len tak pustiť nemôže a tak vymyslela túto maškarádu.
,,Hrať?" modré oči boli nechápavé. ,,Ty aj Julian ste otroci, Dragan. Žijete len preto, lebo ja som chcel, aby ste žili. Ráno som uprosil matku. Tá vás oboch chcela nechať zabiť. Nevadí mi, že sa váľaš po mojej posteli. Celkom sa tam hodíš, ale ujasnime si fakty. Ty tu nie si na prázdninách, si len otrok."
,,Dosť tej komédie," mávol som rukou a natiahol som sa po hrozne, ktoré mal Simon pri posteli. ,,Viem, že má Sierra nejaký plán, aby nás pustila. Nemusíš mi povedať aký, len ako dlho to bude trvať. Niežeby mi to tu nebolo sympatické." Oprel som sa do podušiek a napchával som sa hroznom.
,,Rozsudok znel, že ty a Julian budete navždy otrokmi, lebo ste zabili dvoch vlkodlakov. Nemôžete ani získať slobodu. Navždy mi budeš patriť, Dragan," Simonova tvár bola vážna a mne sa urobilo nevoľno. To nám vážne Sierra urobila?
,,Prestaň kecať nezmysli. Ja nie som otrok a Sierra to vie. Takže kedy?" ale aby som bol úprimný, vážne som začínal mať strach. Simon skrížil ruky na prsiach a nadvihol obočie. ,,Chcem hovoriť s tvojou matkou."
,,Si otrok, je úplne jedno, čo ty chceš, ale pokiaľ budeš mať dušu na mieste potom, čo si pohovoríš s matkou, tak dobre. Zavediem ťa k nej."
 


Komentáře

1 Casion twoje SBééééčko!!! Casion twoje SBééééčko!!! | Web | 30. března 2011 v 16:34 | Reagovat

weľmi zaujímawé! wymreté jazyky  :D podobne ako dnes latinčina XD super nápad...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama