• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Milodary?

18. dubna 2011 v 18:22 | Simča
13. část - Milodary?




(Salix)
,,Ahoj, Sarai," vošiel do mojej izby už vo veľkom štýle. Nevypadal ako niekto, kto sa ma bojí. Mal dobrú náladu a ani si nevšimol, že ja som celá nervózna. Sedela som uprostred postele a nevedela som sa ho dočkať, ale teraz, keď tu už bol, som sa ako keby zasekla. Musím mu povedať, aby Basterovi vyhovoril tanec na plese matky. Pokiaľ tam vystúpim, otec ma zabije a matka asi tiež. Musela som sa totiž na tom plese objaviť ako hosť. Nie ako atrakcia. ,,Dnes máš na obed mäso so šampiónmi. Ty ľúbiš šampiňóny?" otočil sa na mňa a jeho úsmev konečne povädol. ,,Deje sa niečo?"
,,Máme problém," šepla som a ignorovala som tú nádhernú vôňu, ktorá sa plazila od stola, na ktorom Salix prestrel. To bolo dosť ťažké, lebo Salix sa trafil. Ja milujem šampiňóny. ,,Máme asi veľký problém."
,,Aký problém?" do jeho nezvykle modrých očí sa okamžite vkradol strach. Opatrne sa obzrel po miestnosti, ako keby čakal, že na neho ten problém odniekadiaľ vyskočí. Až potom mi došlo, že sa asi bojí o svoj život. Možno si myslí, že sa prišlo na to, že mi vbehol do izby alebo si myslí, že mi už na tanec došli a ako môj partner z toho bude mať tiež malér.
,,Matka pripravuje jeden z tých jej veľkolepých plesov," hryzla som sa do spodnej pery, ale on nervózne prestúpil a tak som radšej pokračovala, nech ho nenaťahujem. ,,Musíš ešte dnes povedať Basterovi, nech odmietne dať matke tanečníkov. Pokiaľ sa na tom plese objavím tak...," nedopovedala som, lebo Salix sa začal smiať. ,,Čo je na tom vtipné?!" zrúkla som naštvane. Mohol by to brať vážne?!
,,Sarai," Salix sa veľmi rýchlo upokojil, ale pobavený výraz mu na tvári hral ešte stále. Podišiel ku mne, chytil ma za ruku, aby ma vytiahol z postele a potiahol ma k stolu a prinútil ma sadnúť si. ,,Baster ťa nechce okamžite stratiť," oznámil mi a stále viac-menej premáhal smiech. ,,Myslíš, že ti dovolil zúčastniť sa konkurzu a vložil do teba toľko času, aby mu ťa kráľ hneď zobral? Baster vie, že my dvaja spolu sme pre neho ako zlatá baňa. My dvaja sa v tanci úchvatne dopĺňame. Baster ťa okamžite nenaservíruje Lusienovi a Sierre pod nos," s jeho slovami sa ma začal zmocňovať pokoj. Ten strach, ktorý som od včera cítila, zo mňa pomaličky odpadal. ,,Sierra si naozaj od Bastera objednala tanečníkov, ale tancovať budú iní. Nie my. Ja v ten deň napríklad robím. Už som sľúbil Kayle, že budem obsluhovať," vytreštila som na neho oči.
,,ČOŽE?!" ten pokoj, ktorý sa ma pred chvíľou zmocnil, bol v sekunde preč. Srdce mi začalo byť rýchlejšie a aj Salixove oči stmavli. Tušil, na čo myslím. Ples nie je nič pre otroka. Plesy sa dosť často zvrtnú v ponižovanie a umučenie otrokov. Preto som Avdona so sebou radšej nenosila. Dokonca aj matka Jesseho a Javona radšej nechávala v izbe. Len Kovu sa nebál doviesť Zosime, lebo vedel, že jeho sa všetci príliš boja na to, aby siahli na niečo, čo je jeho. Zosime to vedela a tak sa vedľa neho na plesoch pyšne niesla, avšak plesy boli jediné udalosti, pri ktorých si nedovolila byť na Kovuho drzá. To radšej držala zobák a krok. ,,Zbláznil si sa?! Tam nepôjdeš!"
,,Kayla potrebuje ozdobných upírov," pozrel rozpačito bokom. Ozdobný otroci znamenali v našom slovníku neobyčajne krásny a to Salixovi nikto poprieť nemohol. Divila som sa, že mu ešte nejaký vlkodlak nedorezal tvár. Vlkodlaci mali tendenciu zohyzdiť sluhov, ktorí boli krajší, než oni sami. ,,Navyše potrebujem peniaze."
,,Dám ti ich!" postavila som sa, aby sme boli na jednej úrovni. Pochytil ma ešte väčší strach ako bol strach z odhalenia. Ples by mohol byť dobrá príležitosť na zohyzdenie otroka, ak sa dozvedia, že nemá pána, ktorý by ho bránil.
,,Už žiadne milodary, Sarai!" zamietol rázne. Otvoria som ústa, ako som sa chcela hádať, ale on ma nekompromisne natlačil naspäť na stoličku. Počula som Avdona, ako z postele zasyčal. Hej, Salix bol dosť nešetrný. ,,Ticho a jedz!" prikázal. ,,A ty sa do toho nestaraj!" otočil sa prudko na prskajúceho Avdona.
,,Pani, len mi dajte príkaz," zasyčal Avdon zúrivo. Otázku síce položil mne, ale hľadel pri tom na Salixa. Salix ho prebodával pohľadom naspäť.
,,Avdon, buď ticho, lebo ti nájdem robotu," odvetila som mu a pustila som sa do jedla. Dúfala som, že sa mi podarí Salixa presvedčiť, aby si to rozmyslel. Príliš som sa bála, že mu niečo urobia a myslím, že Baster by ho tiež zmrzačil, keby Salix vlastnou chybou prišiel o svoj vzhľad. Jedla som mlčky a keď som odložila príbor, niečo ma napadlo.
,,Salix, prečo nemáš doma žiadne jedlo? Upíry jedia predsa aj normálne jedlo. Nemusia ho jesť, ale chutí vám," trochu som sa zadrhla pri slove doma, lebo sa mi vybavila tá doničená, špinavá diera. Ešte aj teraz som si pamätala tie porozbíjané kachličky na podlahe ako kuchyne, tak aj izby. Keby tam bol koberec, bolo by to útulnejšie. Samozrejme som si uvedomovala, že on asi nemá peniaze to tam vylepšovať, ale keby si šetril, tak možno by sa to dalo zvládať.
,,Ani si poriadne nepamätám, kedy som mal naposledy v ústach jedlo," mierne zružovel a zase sa zahľadel bokom. ,,Nemám na to, aby som si kúpil niečo len pre pôžitok. Ty predsa vieš, že upírov ľudské jedlo nezasýti a ja niekedy nemám peniaze ani na to, aby som si kúpil krv, a nieto ešte jedlo," zrazu som mala po šampiónoch, ktoré som tak ľúbila, v ústach trpkú chuť. On si nemohol dovoliť, ani jedlo? Jasne, že to tam nevylepšuje. Nemá na to. Nemá na nič. ,,Občas niečo uchytím v kuchyni. Len nejakú drobnosť," uistil ma rýchlo. ,,Občas mi niečo doniesli Jeremi alebo Jasmine, ale v poslednom čase ich to asi ani nenapadlo," dodal trochu trpko.
,,Jeremi a Jasmine?" rozhodla som sa rýchlo zdrhnúť od témy jedlo. Ani ma nenapadlo, že obsluhuje v kuchyni, ale do úst sa mu skoro žiadne jedlo nedostane. Pozrela som na svoj do tri štvrtiny prázdny tanier. Nikdy nezjem všetko. Stavím sa, že ho musí hrozne dráždiť, keď po mne niekedy odnáša skoro plné taniere.
,,Moji priatelia," okamžite pookrial a oči mu zasvietili. ,,Sú to moji priatelia. Oni sú zo strednej šľachty, lebo sú to ľudia. Chcú sa stať vlkodlakmi. Ich rodičia pre to derú celý život. Určite aj oni pôjdu na ples."
,,Zajtra tu bude na obed aj Amira. Dones zajtra na obed dve porcie," ukázala som na stôl a on rýchlo spratal. ,,Peniaze si odo mňa asi nevezmeš, že?"
,,Nechcem tvoje peniaze, Sarai," zamietol tvrdo. ,,Prijmem od priateľa pomoc, ale peniaze nie. Dosť to podkopáva moju hrdosť."
,,Dobre," naoko som sklesla, ale v skutočnosti sa mi v mysli rodil plán. Povedal, že prijme pomoc, ale peniaze nie. Dary nie sú peniaze. Veď ja ti pomôžem Salix, neviem prečo, ale začína mi na tebe dosť záležať. ,,A potrebujem pomoc predtým, než odídeš. Nechaj tác na stole," chcel ho zdvihnúť, ale ani nestihol, lebo som ho drapla za ruku a ťahala som ho k zrkadlu. To som odtisla. Trochu nechápavo sa na mňa zamračil. ,,Desvar ma začal kontrolovať, lebo mi prišiel na to, že zdŕham," priznala som. Amiru včera skoro nenechal odísť. Neskutočne dlho si overoval, že odchádza vážne ona. Už okolo neho neprekĺznem. ,,Potrebujem sa dostať, aspoň do inej miestnosti."
,,Najlepšie prázdnej komnaty o poschodie nižšie," zachechtal sa Salix a drapol ma za ruku. Chcela som mu povedať, že tak aby som sa nestratila, ale on ma ťahal iba dole prvým kamenným schodiskom a odtisol prvý otvor. Otvorila sa nám jedna naozaj stará komnata. ,,A keď odtiaľto vyjdeš preoblečená za slúžku, nikto si ťa ani nevšimne. Lebo slúžka tu mohla pokojne aj upratovať," Pozrela som späť do chodby.
,,Myslela som, že budem musieť blúdiť v labyrinte, aby som sa dostala do vhodnej miestnosti, ale nie. Mám ju hneď pod izbou?" Salix sa zatváril ešte pobavenejšie.
,,Tak takých je tu neskutočne veľa. Raz ti ich možno ukážem, ale inak používaj len túto, lebo nevieš, kam vojdeš, či sa nestratíš. Jasné," len som s úsmevom prikývla. Bol mi ochotný ukazovať tajné chodby. Prečo mi to tak hrozne zdvihlo náladu?

~*~

(Sierra)
,,Je to iba môj pocit alebo ťa Lusien zahnal do úzkych? Veľká Sierra sa nechá vydierať chlapom. Môj názor? Je to celkom vtipné," rýchlim krokom som si to mierila za Lyrou, ale pre zmenu ma nesprevádzal len Jesse, ale aj Julien. Jesse sa už teraz triasol strachom, ale Julien bol v pohode. Asi ani netušil, kam ideme. Aspoň ho naučím pokore.
,,Nikoho však tvoj názor nezaujíma, Julien," odsekla som mu a potisla som ťažké, kamenné dvere vchádzajúc do miestnosti. Jesse sa automaticky prikrčil a bez toho, aby pozrel na kamenný podstavec, si čupol k pletenému kreslu.
,,Ahoj Sierra, tušila som, že príde. Julian," mierne poklonila hlavu. Julian si sadol bez okolkov do pleteného kresla, v ktorom som sedávala ja. Miesto a ani stvorenie na podstavci ho nevyviedlo z mieri a to pritom určite cítil prirodzený rešpekt. Strach z tej, ktorá nám dala život.
,,Ahoj Lyra," mykol na ňu Julian hlavou a mierne sa smerom k nej usmial. Vypleštila som oči. Čo to má znamenať?
,,Poznáme sa, tvoja matka ho sem priviedla neraz," odpovedala Lyra na moju myšlienku. Julien sa pobavene uchechtol nad mojím výrazom. ,,Viem prečo si tu, kráľovná, ale s tvojim problémom ti nemôžem pomôcť. Dokonca ti môžem dať len obmedzené odpovede na otázky, ktoré ťa trápia."
,,Už zase?!" štekla som po nej. Moje rozhorčenie sa odrazilo od stien v ešte agresívnejšej podobe. Julien sa melancholicky obzrel po jaskyni, skoro ako keby na niečo spomínal.
,,Táto jaskyňa bola vždy neuveriteľne zvláštna," poznamenal tým svojim inteligentným a znudeným tónom zároveň.
,,Pýtal sa ťa niekto na niečo?!" zvrčala som naštvaná aj preto, že sa mi ho nepodarilo Lyrou vyplašiť. ,,A ty?" zlostne som sa otočila na ňu. Môj hlas sa stále rozzúrene odrážal od stien. Jaskyňa môj hnev ešte podtrhovala. ,,Povedz mi, čo mám robiť!"
,,Máš na výber len dve veci. Buď to Lusiena poslúchneš alebo ho nepočúvneš. Tak či onak Sarai bude trpieť, ale bude to zvládať ľahšie, keď jej to povieš v predstihu. Ona vie, čo musí prísť. Vie to, len stále verí, že má na to ešte veky. Lusien však nechce nechať nič na náhodu, preto sa rozhodol to urobiť už teraz. Je to chytrý ťah od silného vladára, to musím uznať," Lyra zaklopkala dlhými, modrými nechtami po podstavci.
,,Ale Sarai mi je tak podobná. Keď jej to urobím, zničí ju to. Je to ako zavrieť divoké zviera do klietky, ja...," zúfalo som si čupla na studenú, vlhkú zem. ,,Vážne neviem, čo mám robiť. Čo je správne."
,,Sarai je ako ty. Presne tak," Lyrin hlas znel ľúbezne. ,,A ty si sa rozhodla hrozne, to musíš uznať. Aj tak nikdy nič nedopadne tak, ako chceme. Ty si mala na výber, aj tvoja matka mala na výber a ako to dopadlo? Pre vás obe to skončilo katastrofou. Tvoja babka bola naopak celý život šťastná, len zo začiatku ju ničilo rozhodnutie jej rodičov. Nehovorím, že Sarai skončí rovnako, ale možno má Lusien pravdu. Možno bude lepšie, keď rozhodnete za ňu vy. Teraz ti len radím, povedz jej to skôr, nechaj ju, nech sa rozčúli, nech kvôli tomu plače, nechaj, nech sa trápi. Na plese to potom bude niesť lepšie."
,,Prečo mi jednoducho nepovieš, čo je pre ňu lepšie?! Ty to predsa vieš, vidíš do budúcnosti!" rozhorčene som na ňu hľadela z dlážky. Jej neprirodzené hypnotické oči boli na sekundu zakalené smútkom.
,,Sú veci, ktoré povedať nemôžem. Môžem zmierniť a zľahčiť tvoju situáciu, ale nemôžem ti nič povedať. Je mi to ľúto," jej hlas tak aj naozaj znel. Naozaj som z nej mala pocit, že keby mohla, tak by hovorila. ,,Urob to, pre čo ste sa s Lusienom rozhodli už dávno. Urob to a nechaj kolieska do seba zapadnúť. Veci vždy končia inak, ako si myslíme a väčšinou sú jednoduchšie ako to, čo máme v predstavách."
,,To môžem za roky môjho života potvrdiť," šepol Julien, len som hlbšie sklopila hlavu. Nechcela som dcére ublížiť, ale musela som to urobiť. S Lusienom sme sa dohodli a on neustúpi a v podstate nechcem ustúpiť ani ja. Ja sa len teraz bojím sĺz a zúfalstva svojej dcéry, ale čo o sto rokov? Budem ľutovať svoje rozhodnutie aj za tie roky?

~*~

(Sarai)
,,Ahoj Kayla?" nanominovala som sa do kuchyne. Otroci po mne pokukovali ako vždy a snažili sa predstierať, že oni tam ani nie sú, čo by tam predsa robili? ,,Vieš, že práve teba hľadám," oznámila som jej nadšene.
,,Čo chceš, Sarai? A ako sa ti podarili znovu ujsť Desvarovi?" Kayla sa dosť naštvane poobzerala, ale Desvara nikde vidieť nemohla. Z Desvara sa stal ešte väčší pes, akým bol pred tým. Keď zistil, že som mu ušla, začal ma strážiť ešte fanatickejšie a tak som musela zdŕhať cez chodbu, ktorú mi ukázal Salix.
,,Podarilo, ale preto tu nie som," Kayla sa ma snažila ignorovať a preložila nejaké hrnce. ,,Potrebujme nejaké jedlo z kuchyne."
,,Čo potrebuješ? Keď si hladná, len pošli Avdona a on ti prinesie, čo len chceš," odbila ma a teraz otvorila chladničku, aby začala vyťahovať potraviny, ktoré potrebovala. Kayla tu mala dosť otrokov, aby mohla len sedieť a rozkazovať, ale ona sa rada aktívne zapájala do chodu kuchyne.
,,Nie som hladná, len potrebujem nejaké jedlo, len mi ukáž, kde máme potraviny. Ja si zvyšok urobím sama," Kayla si ma podozrivo zmerala, ale pohodila rukou k dreveným dverám. ,,Tam sú potraviny, ktoré dnes nepotrebujem. Je to sklad. Vezmi si odtiaľ, čo chceš, len sa mi tu nemoc."
,,Neboj sa, pokojne si vezmem, je to koniec koncov mojich rodičov," uškrnula som sa na ňu a zamierila som do skladu. Počula som, ako si niečo zamrmlala, ale natoľko som ju zase nevnímala. Mala som plán a celkom dobrý plán. Salix mi povedal, že odo mňa nechce žiadne peniaze, ale o daroch nebola reč. Jeho byt vyzeral hrozne a ja som sa rozhodla s tým postupne pomaličky niečo urobiť, aby to pre neho nebol zase taký šok.
,,Čo môže ľúbiť?" vošla som do skladu, kde bolo niekoľko chladničiek, mrazákov a aj políc s voľne položeným jedlom. Vzala som dve tašky a hodila do nich aspoň tri balíčky krvi. Nejaké ovocie a tiež iné veci. Nemôže povedať, že mu dávam peniaze. Z palácu som odchádzala nadšene. Salix sa mi prekecol, že po skúške má dnes hodinu čas, kým bude musieť vyraziť do palácu a tak som vedela, že ho zastihnem doma. Najhoršie bolo dostať sa cez prvé poschodia internátu, lebo na každom kroku som stretla niekoho, koho som videla často u nás v paláci. Deti šľachticov. Bola som rada, keď som sa dostala k Salixovým dverám a zaklopala som.
,,Čo tu robíš?!" sykol na mňa podráždene Salix, keď otvoril dvere. Najprv na mňa vyvalene pozrel a keď si uvedomil, kto pred ním stojí, okamžite bol naštvaný.
,,Niečo som priniesla," pretlačila som sa okolo neho do izby, keď už to vyzeralo, že ma vážne dnu nepozve. Pretiahla som sa okolo neho a drzo som si to zamierila do kuchyne. Vyvalene ma nasledoval.
,,Ešte stále si mi nepovedala, prečo si tu? Vážne chceš, aby sa na to prišlo? Ja nechcem prísť o hlavu," huboval ma, keď som otvorila jeho chladničku, kde boli len dva sáčky s krvou a začala som vykladať veci, čo som doniesla. ,,A to je čo?!"
,,Prestaň sa stále báť," upokojila som ho s úsmevom. ,,A toto konkrétne je zmrzlina. Vzala som vanilkovú aj čokoládovú, neviem totiž, akú máš rád, ale tieto majú radi azda všetci. Doniesla som aj nejaké ovocie a keďže neviem, či máš ovocnú misu, tak som doniesla aj tú." Vytiahla som z tašky kovovú, ozdobnú misu na ovocie a začala na ňu nakladať ovocie, ktoré som doniesla. Z každého som doniesla po dva, či tri kusy, nevedela som, čo mu chutí.
,,Ty si mi doniesla jedlo?" prekvapene zažmurkal. ,,Hovoril som ti predsa, že od teba nič nechcem!"
,,Nie, ty si mi povedal, že odo mňa nechceš peniaze a ani žiadnu almužnu," odsekla som arogantne a vyložila som všetky veci von z tašky. ,,Peniaze ti nedávam pokiaľ viem a jedlo som priniesla, lebo keď som tu bola naposledy, tak si ma mohol ponúknuť len vodou, ale teraz ma už môžeš ponúknuť aj pomarančovým džúsom," nadšene som zatrepala jednou z dvoch škatúľ, ktoré som doniesla. ,,Teda ešte poprípade mliekom. Piješ mlieko nie?"
,,Sarai," Salix to meno vyslovil káravo a ruky si založil na prsia. ,,Niežeby to nebolo milé, ale ja nechcem, aby si ma živila. Nechcem od teba peniaze ani žiadne jedlo, či dary," zamračil sa na misu s ovocím. ,,Zvládnem to aj sám."
,,Ach, tento rozhovor sme už viedli," sykla som a zamračila som sa na neho späť. Stáli sme oproti seba a mračili sme sa na seba. ,,Ja ti predsa neplatím účty. Nedávam ti ani peniaze. Nerobím nič, čo by ťa urážalo. Priatelia si môžu dávať darčeky."
,,Nie, keď to ten druhý nemôže oplatiť," nesúhlasil so mnou a trochu zúfalo sa posadil na stoličku. Zdalo sa, že nemohol odolať, lebo natiahol ruky k mise s ovocím vybral jedno jablko a zahryzol. Všimla som si pritom jeho ostré tesáky.
,,Môžu a bodka. Ty si ochotný so mnou tancovať a to je viac, ako si myslíš," šepla som a sadla som si za malý stôl jemu oproti. ,,Navyše si myslím, že nie je správne, že sa zdieraš a nemôžeš si kúpiť poriadne ani základné veci. To mi jednoducho nepríde v poriadku. Prosím, Salix, prikáž mi, nech ti nedávam peniaze, ale príjmy odo mňa pár darov. Zaslúžiš si ich. Keby si bol človek, tak si si už na to všetko dávno zarobil, ale len preto, že si upír, ti nezaplatia. Simon má pravdu, otroctvo je na jednej strane veľmi hnusná vec."
,,Na jednej strane? Otroctvo je jednoducho hnusné. Som unavený, Sarai, je pravda, že ja už týmto tempom nevládzem, ale som príliš pyšný na to, aby som prijal milodary," znovu zahryzol do jablka a vypadal pritom veľmi spokojne. Ako môže niekoho potešiť obyčajné ovocie.
,,Dobre, tak žiadne milodary, ty si moju pozornosť odpracuješ," navrhla som rýchlo a on nadvihol obočie. Nemusel tú otázku vysloviť, vyčítala som ju z jeho pohľadu. ,,Ja ti budem dávať dary podľa vlastného uváženia. Nedám ti peniaze, len dary a ty si to odpracuješ tým spôsobom, že mi ukážeš skutočnú tvár môjho kráľovstva. Nie som hlúpa Salix, ja viem, že ja chodím po vybraných uliciach. Chodníky vydláždené, baráky a obchody boháčov. Ukáž mi, ako žijú tí, ktorí nemajú. Vezmi ma do štvrtí, ktorých existenciu sa mi snažia zatajiť. Ukáž mi, ako sa naozaj majú moji ľudia."
,,Si si istá, že to chceš?" prikývla som dostatočne presvedčivo. Chcela som to vidieť, musela som to vidieť. ,,Toto znie ako veľmi dobrý obchod. Súhlasím. Vezme ťa tam, kde tvoji poddaní žijú z ruky do úst, ale potom nebuď šokovaná. Len ty máš, Sarai, narodila si sa v dobrej rodine. Nie všetci mali to šťastie," prikývla som. Bola som si toho vedomá.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama