• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Je to zmätené

31. května 2011 v 19:09 | Simča |  Kráľovstvo vlkov
31. část - Je to zmätené


(Sarai)
,,Ehm," Salix už tretíkrát len bezmocne pozrel do zeme a zdalo sa, že mu úplne nedochádza, čo som to povedala. Pozrel mi do očí, nadýchol sa ako keby aj chcel začať vetu, ale zase len vydýchol a zahľadel sa neprítomne do zeme.
,,Ver, že aj pre mňa to bol šok a nie som si istá, čo si mám o tom myslieť. Neviem, ako Kovu rozmýšľa. Nikdy som ho nedokázala pochopiť. Neviem, čo tým chce dosiahnuť, ale pokiaľ sa rozhodol, že budem jeho, tak jeho budem. Je najlepší, najrýchlejší, najsilnejší, najbohatší a s najvyšším možným postavením," vymenúvala som zúfalo. Kovu totiž vypadal presvedčene. Ja budem jeho.
,,Ale je to tvoj brat," dostal zo seba vykoľajene Salix. Konečne povedal súvislú vetu. Od chvíle, čo som mu oznámila, že si ma Kovu chce vziať, nedostal zo seba ani len jediné slovo, nieto vetu.
,,Ja to viem. Myslíš, že to chcem? To on sa rozhodol. Nie ja. Ja som si to nevybrala. Vieš, si predstaviť, v akom som bola šoku, keď to povedal? A Lusien? Tak ten sa tvári, akoby vyhral v lotérii. Myslím, že sa v tom vyžíva, úchylák jeden perverzný," schovala som tvár do dlaní. Po každé, keď som na to začala myslieť, urobilo sa mi nevoľno. A bodaj by nie. Je to môj brat!
,,Ale veď ani Kovu by nenechal Lusiena, aby s ním takto manipuloval," Salix vstal z postele a začal sa prechádzať hore dole. Mýlil sa. Asi bol presvedčený, že Kovu bol k takémuto správaniu nútený Lusienom. Ja som však vedela, že to tak nie je a to ma desilo omnoho viac. ,,Prečo to Kovu robí? Čo ho to napadlo? Lusien ho k tomu musel nejako dohnať. Vyhráža sa mu?"
,,Ja si myslím, že toto robí Kovu z vlastnej vôle. Lusien bol prekvapený, keď nám to Kovu oznámil. Ani on to nečakal. Som skoro presvedčená, že Kovuove city ku mne nie sú bratské. Salix sa zastavil a neveriacky na mňa hľadel. Doslova som počula, ako sa to v hlave snaží usporiadať. Ako tomu nerozumie. Ako sa mu to nepáči. Ako nechce, ako odmieta prijať, čo mu oznamujem.
,,Čože?!" dostal zo seba po chvíli a tvár sa mu stiahla zamračením. Nie zlostným, len zamysleným. Povzdychla som si. Celú noc som musela myslieť na toto šialenstvo. Celú noc som sa zbytočne snažila upokojiť tým, že Kovu mi chce len pomôcť. Bola to lož. Hrozná lož. Cítila som to hlboko v sebe. Bola som o tom vedome presvedčená. Videla som jeho výrazy tváre, -keď na mňa hľadel,- v podvedomí. Kovuove myšlienky na mňa neboli nezištné. Túžil po mne ako muž po žene. Túžil po mne tak, ako brat nemal právo.
,,Počul si. Kovu ma nevníma ako sestru. Vníma ma tak, ako ma vnímaš ty," skoro až zahanbene som pozrela do zeme. Ako keby to bola moja chyba. Ako keby som ja mohla za jeho zvrátené myšlienky. Ako keby som ja mohla za jeho predstavy. ,,On to síce poprel, keď som sa pýtala, ale ja mu neverím. Je možné, že ma naozaj chce len chrániť. Je možné, že chce len prebrať trón, ku ktorému sa inak nedostane, len cezo mňa. Ale ja som presvedčená, že mu ide o mňa. Vždy som mala ten pocit. To ako bol mnou a Simonom posadnutý, nebolo normálne. Tušila som, že to nie je v poriadku. Kašľala som na to. Nevadilo to, lebo bol len môj sluha, aj keď mi bol bratom. Bol len môj generál. Netušila som, že sa môžem dostať do takejto situácie. Kto to mohol tušiť? Bojím sa, Salix. Bojím sa toho, čo po mne bude vyžadovať."
,,Budeme veriť," Salix si kľakol na kolená predo mňa a ruku mi položil na líce. Rýchlo som zamrkala, aby som zahnala slzy, ktoré sa pri mojom monológu nejako objavili v mojich očiach. ,,Budeme veriť, že chce len post kráľa a vážne ťa miluje, len ako sestru," v zápore, neveriacky som pokrútila hlavou. ,,Neboj sa. Ja verím, že Kovu ti neublíži. Verím, že nie." Objala som ho. Čo by Kovu, -môj budúci manžel,- urobil, keby videl, ako objímam upíra? Kiež by som mala tvoju istotu, Salix. Kiežby. Ty si však nikdy nevidel, ako na mňa Kovu hľadí. Nikdy si nevidel jeho nežný a predsa chtivý pohľad.

(Simon)
Sledoval som ho z pootvorených dverí svojej izby. Myslím, že si ani nevšimol, že ho pozorujem, čo bolo pri mojom bratovi veľmi neobvyklé. Ležal na gauči, sledoval nejaký film a tváril sa tak spokojne, ako som ho ešte nevidel. Vo mne sa však zdvíhala žlč. Od chvíle, čo som sa dozvedel, že sa chce uchádzať o Sarai, som nedokázal byť pokojný. Aj z jeho prítomnosti mi bolo zle. Nevedel som, čo od neho čakať. Sarai vždy tvrdila, že má z Kovuho husiu kožu. Vždy tvrdila, nech mu úplne neverím. Asi mala dôvod.
,,Zavri tie dvere skôr, ako si ťa všimne," ozval sa za mnou hlas môjho otroka. Bol tichý. Dával si dobrý pozor, aby sa jeho hlas nedostal, až ku Kovuovým vytrénovaným ušiam. Venoval som posledný pohľad bratovi a zaklapol som dvere. Len pomaly, potichu, ale určite si to uvedomil. Možno však nie. Vyzeral byť v euforickej nálade.
,,Nemôžem uveriť tomu, že...," nedopovedal som. Pri tej predstave ma striaslo. Pokiaľ sa to takto veľmi dotýka mňa, ako veľmi zle je na tom Sarai? Kovu vyzerá tak pokojne. Vlastne horšie. Keby vyzeral pokojne, tak by som si myslel, že plánuje len pomôcť Sarai, aby sa vyhla väzeniu v podobe manželstva a to ich bude len fraškou. Ibaže on vyzeral byť spokojný. Vyzeral byť veľmi potešený a občas sa neprítomne usmieval. Sadol som si na kraj postele. Trochu oneskorene som si všimol, že Dragan sa prisunul k mojím nohám.
,,Netráp sa tým, maličký," Sarai si to už vyrieši po svojom. Postavil som sa, aby som sa dostal od neho čo najďalej. Keď bol tak blízko pri mne, nedokázal som racionálne premýšľať. Jediné, na čo som vtedy myslel, bola jeho vôňa, jeho svalnaté telo. A z čoho mi behal mráz po chrbte, aj jeho tesáky. Aký je to pocit, keď upír saje krv z môjho vlastného tela? ,,Sarai je silná. Silnejšia ako vaša matka."
,,Odkiaľ vlastne poznáš mamu? Odkiaľ poznáš Sivej? Čo ste pre ňu s Julienom znamenali," trhol som sebou dozadu. Keď som mu tie otázky pokladal, bol som mu chrbtom a nečakal som, že keď sa otočím, už bude na nohách a tesne pri mne. Cúvol som, ale za mnou už bola stena. ,,Ty..."
,,Ja?" jeho ruky mi pristáli po bokoch hlavy a usmieval sa tak, až mi zastavil srdce. Ako je možné, že sa ním vždy nechám vykoľajiť. ,,Julien bol a vždy bude súčasťou Sierrinho života. A ja? Ja som v podstate nikým. Pre Sierru len nepodstatný článok. Ale tvoja babka, Sivej, tá ma mala rada. Vravela, že aj keď som dieťa priam pekelné, je vo mne niečo, čo obdivuje. Je vo mne niečo anjelské. Bola blázon," mierne sa zaškeril. Už som ani poriadne nevnímal jeho slová, len lákavé pery, ktoré občas odhalili špicaté zuby. Väčšina upírov sa snažila svoje tesáky skrývať, ale on to nerobil.
,,Mama Sivej poslala preč, vraj práve preto, že bola bláznivá. Bol som za ňou len párkrát," až som sa divil, ako sa mi darí odpovedať k téme. Myšlienky na Kovuho a Sarai už úplne opustili moju myseľ. Teraz mi myseľ zahalila clona menom Dragan. ,,Ale nikdy mi neprišla ako blázon. Bola veľmi milá. Mne dosť pomohla. Ona bola prvá, kto prišiel na to, čo som. Ona ma presvedčila, aby som to povedal sestre."
,,Sivej, ale tiež vravela, že niečo vo mne je žiarivo čisté," naklonil svoju tvár bližšie k mojej. Nervózne som preglgol, nalepený na stene. ,,A to nikto pri zmysloch povedať nemôže," nedotýkal sa ma. Jeho telo bolo len kúsok odo mňa, ale nedotkol sa ma. Roztrasene som položil ruku na jeho bok. Slastne privrel oči. Vyzýval ma. Nechal by ma, nech si s ním robím, čo chcem. Mohol som si s ním robiť, čo som chcel, veď bol mojím otrokom. Ale väčšina otrokov bola aspoň proti takémuto zaobchádzaniu. On nie. On ako keby ma naopak vyzýval. Vábil, nech pokračujem. Ponúkal sa mi.
,,To je pravda. To nemôže povedať nikto, kto je normálny," túžba ma roztriasla. Netušil som, čo je ťažšie. Dotýkať sa ho? Alebo práve prinútiť svoje telo, nech sa ho nedotýka. Nech sa k nemu nepritisne chtivé. Rukou som mu pomaly prešiel po plochom, tvrdom bruchu. Poplašene som ruku stiahol, keď sa ešte o kúsok priblížil.
,,Ste nervózny, vlčí princ?" zapriadol mi do ucha a mne okamžite vyschlo v ústach. Ako sa mám upokojiť! Telo sa mi triaslo, ako veľmi túžilo.
,,Prestaň, Dragan," bol to síce rozkaz, ale znelo to skôr ako tichá prosba. On tušil, na čo mierim. Zvádzal ma a obaja sme si toho boli vedomí. Znovu som uchvátene sledoval jeho ostré zuby, keď sa mu pery roztiahli do neodolateľného úsmevu. Niekedy som musel rozmýšľať, ktorý z nás dvoch je otrok. Robil si so mnou, čo sa mu zachcelo a to sa ma ani nemusel dotknúť. Nemohol som si pomôcť. Pri ňom som bol tak slabý. Tak stratený.
,,Mám prestať? Ale veď ty túžiš, aby som vôbec začal. Vidím to na tebe Simon. Vidím ten plameň. Neodstrkuj ma. Čo z toho máš? Som lepší ako James a lepší ako Arion a ty to vieš," striaslo ma, keď so mu prekvapene pozrel do zlosťou nabitých očí.
,,James a Arion sú moji priatelia," cítil som z neho hnev. Jeho telo bolo kúsok od môjho a ako keby tá zúrivosť po mne siahala. Jeho prítomnosť tak blízko mňa sa stala tým pádom ešte vzrušujúcejšia. Bol nebezpečný. Ukazoval silu. Ani v Jamesovi som nikdy necítil toľko autority. Ani Kovu okolo sebe nevytvoril takú zlostnú auru.
,,James ti navrhol sex. Štve ma, že nad tým uvažuješ. Nemal by si. Nie je to správne," jeho hnev okamžite vyprchal. Tak rýchlo ako nastúpil, bol aj preč. Jeho oči sa stali doslova psie, keď sa ku mne naklonil. Naše pery tak boli len kúsok od seba.
,,Ja...," chcel som ho pobozkať. Kašlem na to, až príliš túžim. Skoro sa mi podarilo spojiť naše pery, ale on sa prudko odtiahol. Stále mal na tvári smutný výraz, ale mne ako keby sa okamžite vyčistila myseľ.
,,Si múdri chlapec, snáď by si nerobil hlúposti, do ktorých ťa navedie kamarát. Ty predsa nie si ovplyvniteľný."
,,Nie, asi nie som," prešiel som okolo neho a vzal som si uterák, odchádzajúc do kúpeľne, hlavne z toho dôvodu, aby som sa od neho dostal čo najďalej. Úplne mi poplietol hlavu. Zavrel som za sebou dvere a oprel som sa o ne. Bolo to zvláštne. Bol by som prisahal, že ma vyzýva k bozku a keď som sa k nemu naklonil, tak mi uhol. Prečo? Som idiot. Musel som jeho výzvy zle pochopiť. Položil som uterák na skrinku a už som nevidel Dragana, ako sa podlo usmieva na dvere kúpeľne. Netušil som, že rozohral hru. Netušil som, že to urobil preto, aby som po ňom ešte viac túžil.

(Julien)
,,Môžeš s tým prestať," požiadal som ju, lebo už znervózňovala aj mňa samého. A to bolo čo povedať. Mňa rozčúli málo vecí. Sierra sa zase prechádzala po izbe hore dole a pohárik po poháriku upíjala z vínovej fľaše. Jej otroci ju nasledovali pohľadmi. Chúlili sa spolu na sedačke a stiesnene ju pozorovali. Keď som sa na ňu naštvane obrátil, preťali ma pohľadmi. ,,Upokoj sa."
,,Ako sa mám asi upokojiť?!" zrúkla a ja som si len periférne všimol, že sa Javon pri jej zlostnom hlase viac schúlil k Jessemu. Ja som skrčil tvár nevôľou. Kým tu bola jej matka, tak ma vždy rešpektovala. Ale od chvíle, čo je Sivej preč, Sierra nerešpektuje nikoho. Má len strach z Lusiena.
,,Prestaň po mne ziapať," sykol som skrz zaťaté zuby. Predsa len trochu rešpektu jej neublíži. ,,Zabúdaš na to, s kým sa rozprávaš? Tolerujem ti tvoje výbuchy, ale nezabúdaj, že ja som tu od toho, aby som ti pomohol. Ja nie som ako oni!" ukázal som na Jesseho a Javona, ktorí začali vrčať. Ani neviem prečo sa ma zmocnila taká zlosť. Asi preto, že upadala do nešťastia a mohla si za to sama. Radšej stále pila miesto toho, aby sa postavila na odpor a to ma rozčuľovalo. Jej matka bola predsa silná. ,,Nezabudni, že sa nerozprávaš s otrokom, aj keď si si ma tak nazvala!" Sierra ustúpila, v jej očiach sa mihol strach, aj ľútosť. Nechcel som byť na ňu protivný, ale nedala mi na výber. ,,Prestaň stále schovávať hlavu do piesku. Začni konečne bojovať! Postav sa Lusienovi. Simon bol prvý krok."
,,Ty to nechápeš! Nič nechápeš, Julien," ako sa zdalo, tak sa zarazila len v prvej chvíli, lebo teraz zo seba chrlila slová tak pohrdlivo, až som mal chuť stiahnuť sa do kúta sám. To predsa nie je pravda. Pred tým, než som odišiel bola predsa tak živá. Tak plná energie. Bol som presvedčený, že ani ona sa nikdy nevzdá, nikdy nesklopí hlavu rovnako ako Sivej. Vždy bude vedieť, komu vyjadrovať rešpekt, rovnako ako Sivej. Ale zatiaľ pred sebou vidím len slabú ženu, ktorá sa nechá ponižovať a zametať sebou.
,,Čo nechápeš? Si proti tomu, aby sa tvoje deti vzali. Čo zač bude tvoje vnúča? Bude to potomok tvojich dvojčiat? Tebe samej sa z toho zdvíha žalúdok. Zaraz to. Ty môžeš. Držte huby!" zreval som po upíroch, ktorí vrčali už ako rozbesnené psy. Sierra ich opäť zarazila, len jednoduchým pohybom ruku a nešťastne klesla na posteľ. Strhla vínovú fľašu zo skrinky a bez toho, aby položila pohár, ju dopila. Vytrhol som jej fľašu a musel som uskočiť, keď zlosťou zasyčala. Vedel som, že odtrhnúť jej fľašu, je blbý ťah a aj tak som jej to urobil. Samozrejme, že som sa v ďalšej sekunde zbieral zo zeme po jej rane.
,,Urob takú hlúposť ešte raz a zabijem ťa! Rozumieš, Julien!" Javon a Jesse sa prikrčili. Mal som dojem, že sa snažia predstierať, že oni tu ani nie sú. Prudko som dýchal. Aj keď som tušil, že bude naštvaná, keď jej fľašu vytrhnem, nečakal som až takú zlosť. Týčila sa nado mnou a oči jej horeli. ,,Zabijem ťa! Je mi jedno, kto si bol v mojej minulosti! Dnes si nula, rozumieš!" zarazila sa. Neukázal som jej strach ani na moment a možno aj to ju prebralo. Hrdo som pred ňou vstal a dal som do svojho postoju toľko autority, akej som bol len schopný po takej rane. Tá jej reakcia mnou predsa len otriasla.
,,Ja...," zhrozene cúvla. ,,Prepáč, Julien," klesla na kolená a ja som videl slzy. Najradšej by som ňou poriadne zatriasol, aby sa už prebrala. ,,Ja som nechcela, ale ty si... Dobre vieš, že nemôžeš toto robiť."
,,Práve to," ukázal som na vínovú fľašu. ,,Je na vine," fľaša sa váľala po zemi a jej obsah neskončil na koberci, len preto, že už bola v podstate prázdna. Sierra zafňukala. ,,Veľmi ťa milujem, ale nezabúdaj, že ja nie som ako tvoji ostatní otroci a nikdy ani nebudem," Sierra podradene prikývla. ,,Teraz poď," zdvihol som ju do náruče a ľahol som si s ňou na posteľ. Uvelebila sa mi v náručí.
,,Pamätám sa, ako som takto často zaspávala," šepla, keď som ju upokojujúco pobozkal do vlasov. ,,Pamätáš sa na to aj ty, Julien?" usmial som sa.
,,Áno, princezná, pamätám si to," aj vtedy som jej tak hovoril. Princezná. Len z nostalgie som ju tak oslovil. Dnes už bola kráľovnou. Započul som vrčanie. Znovu naštvané vrčanie. Pozrel som na Jesseho s Javonom a skôr, ako som ich stihol mierne zahriaknuť...
,,TICHO!" Sierra zrevala tak, až obaja zaskučali a stiahli sa k sebe. Videl som tú žiarlivosť. Obaja boli ublížení. Musel som ich ľutovať. Obaja ju úprimne milovali, aj s tými jej náladami. ,,Ja to nezvládam, Julien. Mal si pred rokmi pravdu. Mal si ju. Ja som ťa nepočúvla. Potom čo ťa matka vyštvala, ma už nič nezaujímalo. Nenávidela som ťa za to, že si odišiel. Nenávidela. A nenávidela som aj Sivej, lebo sa mi stále motala do života a chcela ho riadiť. Ale nemala to srdce nanútiť mi ženícha. Nechcem, aby Sarai skončila ako ja."
,,Vtedy si Lusiena milovala. On ťa sklamal. Ale Sarai má tiež právo na vlastné chyby. Čo s ňou bude, ak si vezme vlastného brata, Sierra. Uvažuj. To sa predsa nemôže páčiť ani tebe. Si ich matka."
,,Som hrozná matka. Nedokážem ich ani trochu chrániť. To treba Sivej uznať. Ona mňa vždy chrániť dokázala, aj po mojom zlom rozhodnutí, až kým som ju ja sama nevyštvala," počul som a aj cítil jej trhané nádychy, keďže na mne ležala. ,,Môj syn sa správa divne. To on a z vlastnej vôle navrhol ten sobáš."
,,Zatrhni to," navrhol som, ale ona sa trpko zasmiala.
,,Proti Lusienovi? Zavrhnúť to? Lusien to chce. Nerozhodnem o tom len ja a Lusien, ale aj všetci mocní. Kovu je perfektný. Šľachta nemá dôvod ho nevybrať."
,,Oponuj proti tomu. Povedz, že je to zvrhlé, lebo nech sa na to pozerám akokoľvek, je to zvrhlé," znovu som počul, ako sa zúfalo smeje. ,,Je to proti morálke, Sierra. To musia uznať aj oni, keď im povieš, že...
,,Je to proti morálne?" vydvihla sa a zahľadela sa mi do očí. ,,Sme vlkodlaci, Julien. Sme vlkodlaci. Morálku si vymysleli ľudia. Povedz na zhromaždení vysokej šľachti, že je to nemorálne a zožerú ťa zaživa. Vieš, čo ti povedia, Julien? Tak vieš čo?" v zápore som pokrútil hlavou. ,,Povedia, že my nie sme ľudia. Sme zvieratá, ktorých práve obmedzuje ten človek v nás. Vlkodlaci nenávidia, keď im pripisuješ ľudskosť. Sme radšej zvermi ako ľuďmi, lebo ľudia sú slabí! Sú úbohí!"
,,Bez ľudí, by sme sa požierali ako zvery. Ich morálne zásady možno nie sú blízke našim srdciam, lebo my sme dravci. My lovíme a zabíjame. Ale ich intelekt," priložil som si prst k spánku. ,,Predsa len niečo znamená. Bez toho človeka v nás. By sme ešte dnes len behali v lesoch a náš jediný problém by bolo žrádlo. Človek nie je slabý. Práve naopak. Je tak silný, že zabúdame, že sa ho máme báť."
,,Si inteligentný, Julien, ale v mnohom s tebou nemôžem súhlasiť," položila si opäť hlavu na moju hruď. Pohladil som ju po dlhých vlasoch. V jednom mala pravdu. Vlkodlaka nemožno prirovnať k človeku, lebo vás zaživa zožerie.

(Sarai)
,,Kde si bola?" trhla som sebou, keď som vošla predným vchodom. Od chvíle, čo som Desvarovi naposledy zdrhla, mu dal otec na pár dní voľno. Pár dní, nech som divá, ako chcem a po našej hádke mi ho ešte neposlal naspäť. To bol jediný dôvod prečo som sa neunúvali ísť tajným vchodom. Teraz som to ľutovala.
,,Vonku," odvetila som vyhýbavo a dúfala som, že sa okolo neho dostanem do izby. Ale Kovu sa na sedačke posadil a primračený ku mne natiahol ruku. Zaváhala som. Odmietnuť ho nemôžem. Nielen tak. ,,Prepáč, ale som unavená, bol to...," stíchla som, keď jeho pohľad sprísnel a ešte výraznejšie upozornil na natiahnutú ruku.
,,Kde si bola?" spýtal sa znovu a ja som vložila svoju ruku do jeho. Pritiahol si ma k sebe. Sedel na sedačke a hľadel mi hore do tváre. Ešte nie je ani môj snúbenec a už mu šibe. Žalúdok sa mi stiahol.
,,Ako som povedala. Bola som vonku. Nebudem sa ti dokonale spovedať. Je s tým nejaký problém? Bude s tým problém, až sa vezmeme?" vytrhla som si ruku z jeho zovretia a s hnevom som si ho premeriavala. Pokiaľ si myslí, že sebou nechám zametať, tak to sa pletie. Na sekundu sa zatváril prekvapene, ale rýchlo prebral kontrolu nad svojím výrazom. Usmial sa.
,,Čo blázniš, sestrička? Len som sa zaujímal, keďže teraz chodíš von bez Desvara a aj Avdon je doma. Vystrašilo ma to," znel úprimne. ,,Tam vonku sú blázni, ktorí by ti chceli ublížiť. Mám ti pripomínať, že nie všetci sú nadšení z vládnutia vlkodlkov? Ľudia vedia byť krutí a tiež vedia, že na nás platí striebro. Len som sa bál."
,,Budeš sa takto prehnane báť, aj keď sa vezmeme," stále som s ním hovorila tým nepríjemným tónom. Sklopil hlavu. Šokovane som a nadýchla. Bol ako nakopnuté šteňa.
,,Ja ťa nechcem obmedzovať, Sarai. Len som sa o teba bál. Budem sa o teba báť vždy. A prečo mi stále na oči vyhadzuješ tú svadbu. Robím to preto, aby som ti práve slobodu nechal. Iný manžel by ťa uväznil a to by si ty neprežila. Poznám ťa," nemusím hovoriť, že teraz som vážne prekvapene lapala po dychu .Položila som ruku na jeho líce a to ho prinútilo vzhliadnuť.
,,Nič iné v tom nie je?" spýtala som sa opatrne.
,,Ja ti nerozumiem? Čo iné by v tom malo byť?" Kovu sa primračil a ja som bola opäť neskutočne zmätená, lebo som cítila úprimnosť.
 


Komentáře

1 CuMelKaa CuMelKaa | Web | 31. května 2011 v 23:21 | Reagovat

Ty jo kdyby nebylo tak pozde tak bych si to mozna aj precetla ale nechce se mi =D navic se kukam na jakysi utok z hlubin a je to mega napinave =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama