• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Pomoc alebo zvrátenosť?

30. května 2011 v 19:50 | Simča |  Kráľovstvo vlkov
30. část - Pomoc alebo zvrátenosť?



(Dragan)
Či som zúril? Cha! To je veľmi slabé a rozhodne nevýstižné slovo. Bol som naštvaný ako sopka tesne pred výbuchom. Všetko to vo mne vrelo nenávisťou. A čo Simon? Tak ten sa stále smial.
,,Už prestaň! Rozprávaš kraviny. Neuverím už ani jednému tvojmu slovu," zamietla Amber, ale jej oči hrali pobavením. Simon sa stále smial. Smial sa na všetkom, čo James povedal a doslova zbožne mu visel na perách. Od toho plesu to tak bolo stále. Veď boli len priatelia, nie? Netušil som, že James sa môže stať ešte väčším protivníkom, ako bol Arion.
,,Nie je to kravina, je to fakt," James mal ruky založené na hrudi a tváril sa ako pán sveta. Jeho otrokyňa na neho zo zeme nenávistne škúlila. Nebola jediná. Ja som sa ho tiež chcel zbaviť. Simon sa k Jamesovi predtým takto nesprával, nebol tak koketný. Teraz s ním normálne flirtoval.
,,Ale, James, my obaja vieme, že kecáš. Na tom plese som predsa bol," Simonove oči zažiarili, keď na neho James žmurkol. Prečo sa takto Simon správa? Preto, lebo vie, že James by si s ním rád zaexperimentoval a nechce o tú možnosť prísť?
,,No hej. Tuším si ťa pamätám," James sa znovu uškrnul a prešiel Simona hriešnym pohľadom. Ešte aj Amber sa jemne zachichotala, ale Liam len znudene hľadel na rad študentov pri výdaji jedla. Zdalo sa, že tieto rozhovory ani nepočúva a preto šokoval všetkých, keď prehovoril.
,,Bredet a Linda tvrdia, že si gay. Už to začali roznášať po škole. A tí, čo boli na plese, tú historku podporujú," povedal, ako keby hovoril o počasí a nie o fáme, ktorá sa začala šíriť školou a môže poškodiť povesť jedného z jeho priateľov.
,,Vážne?" James nadvihol obočie a zasmial sa. Každý by sa urazil, ale on vyzeral byť spokojný. ,,Znovu som stredobodom záujmu. Úžasné, už by si mohli nájsť aj inú obeť. Vlastne moment, milujem ten pocit, keď som stredobodom," znovu jeho pobavený smiech. Keď sa smial, otáčali sa po ňom hlavy dievčat a vzrušene si medzi sebou šepkali. Mohol sa tento kretén dostať do Kovovej svorky? Vážne bol taký dobrý? Pokiaľ áno, tak asi mal skutočne dôvod k toľkému sebavedomiu. Veď počkaj. Kovu ti zrazí hrebienok.
,,Ja byť tebou, tak si nájdem toho, kto s tou historkou začal a dám mu poriadnu nakladačku. Ničí ti povesť," pípol Simon neistý si Jamesovou reakciou. Jamesovi sa na tvár objavil nežný úsmev a rýchlo šokovaného Simona pobozkal. Nestaral sa o to, koľko ľudí ho teraz pozoruje a že mal pozornosť celej jedálne. Vo mne sa zdvihla nová dávka zlosti, lebo Simonovo srdce doslova vynechalo úder. Nechal sa ním zvádzať a to ma nehorázne vytáčalo. Nielenže som už niekoľko dní nevidel svojho stvoriteľa, -na čo som nebol zvyknutý, boli sme vždy spolu,- ale aj môj plán sa mi rúcal.
,,Ja ho nemusím hľadať. To ja som pustil do éteru, že som gay. Nie je to prirodzene pravda, ale pár ľudí som ukecal, aby to začali hovoriť. Patrí k nim aj Bredet s Lindou," pozrel do Liamových očí. Ten nimi pretočil a vrátil sa k svojmu jedlu.
,,Čo ty všetko neurobíš, aby sa o tebe hovorilo?" Amber znechutene stiahla tvár. ,,Mimochodom, už si volal za tú chatu?" obrýkla sa na neho trochu ostrejšie, ako to robila zvyčajne.
,, Chatu?" James ako keby ani nevedel, koľká bije a zjavne to nevedel ani Simon, lebo len uprene hľadel do Jamesovej tváre. Nezaujímali ho slová jeho kamarátky, ale lákavé Jamesove pery. Najradšej by som bol vyskočil, zdrapil Simona za ruku a odviedol ho preč z prítomnosti toho magora. Pokiaľ mi James alebo Arion narušia moje plány, tak sa sám osobne podrežem, ale vážne.
,,Lyžovačka, ty pako," Amber zavrtela hlavou a naštvane vzdychla, keď sa James zatváril ospravedlňujúco. ,,Navaľ mi mobil. Ja to radšej obvolám, lebo pri tvojom tempe sa tam dostaneme až v Auguste."
,,No dovoľ?! Niekedy som to snáď nevybavil," James sa doslova nakrucoval a všimol som si tých kradmých pohľadom, ktoré hádzal na svojho princa. Žeby si bol aj on dobre vedomý toho, že Simon po ňom ide? Alebo s ním Simon začal veľmi opatrne flirtovať, keď zistil, že s tým začal James sám?
,,Sám nie, vždy nad tebou niekto musel stáť a hučať do teba," Amber si odpísala čísla z Jamesovho mobilu a svoj schovala späť do vačku riflí. ,,Večer to obvolám a od teraz to budem asi vybavovať ja."
,,Paráda, aspoň sa zbavím jednej zodpovednosti," zasmial sa James a Amber ho preťala vážne naštvaným pohľadom. ,,Budem mať viac času na priateľov," pozrel Simonovi do očí a mladý princ zrozpačitel. Veľmi ťažko som sa ešte dokázal ovládať.

~*~

(Sarai)
Trhla som sebou zo spánku. Zo sladkého uvoľnenia ma vyrvalo doslova vyrazenie mojich dverí. Mierne som sa schúlila. Čakala som, že mi neposlušnosť nebude dlho tolerovať a teraz sa týčil pred mojou posteľou a v očiach mu blčala zúrivosť.
,,Ty niečo potrebuješ?" rozhodla som sa nedať mu pocítiť, že mám strach. Mala som. Len nenormálny by sa nebál Lusiena. Záležalo len na tom, či to vzdáte. Či sa bojíte tak, aby ste pred ním sklopili hlavu. Lusien pozrel na hodinky a ja som jeho pohľad nasledovala. Ukazovali čas večere. Mala som byť vo večernom a v jedálni. Miesto toho som ležala tu a trucovala.
,,Nemyslíš si snáď, že ti neposlušnosť budem tolerovať večne," jeho hlas znel tak pokojne a vyrovnane, až to bolo desivé. Musel sa veľmi ovládať, lebo ruky sa mu chveli potlačeným hnevom.
,,Naopak, otec," to slovo som pohrdlivo vypľula. ,,Hádam si nemyslíš, že ťa budem poslúchať potom, ako ste ma s matkou zradili. Myslel si si, že to pôjde ľahko? Zabudni! Ja ti len tak nevyhoviem."
,,Ty budeš poslúchať!" slová z ničoho nič zvreskol a ja som sebou trhla k čelu postele. Srdce sa mi rozbehlo trochu rýchlejšie. Mám strach. Prirodzene, že mám, ale nesmiem ho nechať vyhrať. Nesmiem skloniť hlavu. Matka to urobila, ale ja to neurobím. Sivej a všetky kráľovské predchodkyne, dajte mi silu neskloniť sa pred vlkodlakom bez kráľovskej krvi v žilách. Pred obyčajným poskokom vlčích vladárov.
,,Nie!" povedala som dôrazne a zlobne. ,,Vážne si si myslel, že sa s tým zmierim? Mňa nebude nikto ovládať! Ani ty a ani cudzí vlkodlak. Ja som budúcou kráľovnou, Lusien a už sa neviem dočkať dňa, až ťa zvrhnem z trónu! Ale rozhodne to nebude po boku muža, ktorého ty budeš ovládať!" Nesmiem cúvnuť, nesmiem sa zľaknúť, aj keď zatína ruky v päsť, aj keď robí pár krokov ku mne. Nesiem sa zľaknúť jeho pästí.
,,Ty budeš poslúchať," znovu krok smerom ku mne. V hrudi sa mi zaseklo skuhranie. Nikdy ma neudrel, nikdy si to nedovolil kvôli Kovuovi.
,,Čo urobíš? Zmlátiš ma, ako si to robil s matkou, keď nechcela poslúchať? Tiež ma dokopeš na zemi?" Lusien sa zarazil pri mojich slovách. Strach mi prúdil žilami ako trpký jed, ale v očiach tyrana sa niečo pohlo. Niečo, čo sa možno dalo považovať za city. Vtedy pozrel do boku a zahľadel sa na Avdona krčiaceho sa v kúte. Keď opäť pozrel do mojich očí, zmocnila sa ma skoro panika. Usmieval sa.
,,Nie. Si moja dcéra a ako správne vravíš, aj budúca kráľovná. Ja by som predsa svoje dieťa nezmlátil. Čo si to o mne myslíš?" ten sladký hlas vo mne vyvolával väčšiu hrôzu ako jeho krik a zaťaté päste. Znovu sa zahľadel na môjho otroka v kúte. Avdon sa triasol a snažil sa splynúť so stenou. ,,Čo urobí rodič, keď jeho dieťa prestane poslúchať?" možno čakal na odpoveď, ale ja som mlčala a tak po chvíľke pokračoval. ,,Vezme mu jeho najobľúbenejšiu hračku."
,,Neopováž sa!!" vybehlo zo mňa skôr, ako som tomu stačila zabrániť. Avdon vystrašene a bolestivo zasyčal, keď ho otec drapol za ruku a strhol k sebe. ,,Pusť ho! Okamžite nechaj!" zrevala som po ňom a Lusien svojou vlčiu silou ťahal vzpierajúceho Avdona z miestnosti.
,,Keď sa zase začneš správať dospelo, tak ti ho vrátim. Pokiaľ sa ale stále budeš správať ako trucovité decko, tak ho zabijem," informoval ma a v jeho očiach bolo kruté potešenie. Ja ho však nenechám. Avdona mi nezoberie. Z mojej hrudi sa vydralo vlčie vrčanie. Dám mu čokoľvek, ale Avdona nie!
,,Okamžite ho pusti, ty sviniar!" vrhla som sa na otca, ale proti sile, jeho sile som zatiaľ ničiť nezmohla. Nešetrene ma len rýchlim pohybom ruky zmietol späť na posteľ. Lusien by mi Avdona skutočne zobral, keby sa neozvalo zúrivé vrčanie môjho rozzúreného brata. Stál vo dverách a až v jeho tvári ste poznali, čo je hnev. Lusien pustil Avdona, tak nejako automaticky. Môj vyplašený otrok sa ihneď skrčil do rohu a ja som rýchlo priskočila k nemu schovávajúc ho do svojej náruče.
,,Zamknúť nás v jedálni. Naozaj si si myslel, že sa odtiaľ nedostaneme?" bol to pobavený hlas matky. Všimla som si, že stojí hneď za besniacim Kovum.
,,Toto si prehnal otec!" zvrčal zúrivý, mladý vlkodlak. Teraz som s potešením hľadela na zovreté päste svojho brata. Môj ochránca. ,,Na toto nemáš ani len právo," ukázal smerom ku mne. V otcových očiach sa zase mihla zúrivosť, keď uvidel, že sedím na zemi a pevne Avedona zvieram. ,,Otrok patrí k pánovi a len jeho pán môže určiť, čo s ním bude. Chcel si Sarai vziať toto právo?!"
,,Kráľovské vlčice sú evidentne poriadne cundry," zvrčal. ,,Nielen tvoja matka, ale už aj tvoja sestra to robí s otrokom. S niečím čo je dokonca menej ako zviera!" zreval Lusien skoro nepríčetne.
,,Sarai len chráni svojho otroka. Je to prirodzené, chcel si jej ho vziať," oponovala Sierra. ,,Nič viac za tým nehľadaj. Sarai nie je ja. Tak nás neporovnávaj. Ja spím s upírmi, lebo viem, že sa ti potom hnusí sa ma dotýkať! Vypadni Lusien, vypadni skôr, ako povieš niečo neuvážené. Náš syn nemá na tvoje hlúpe kecy náladu. Obzvlášť potom, čo som mu povedala, že si sa zase vrhol, aj na Simona," matkine pery sa vykrivili v pobavení. Lusien úzkostlivo pozrel na Kovuho. Aj ja som mala pocit, že už len chvíľa a mladý sa prestane ovládať.
,,Neposlušnosť predsa nemôže byť tolerovaná," Lusienove slová boli namierené ku Kovuovi. ,,To vieš ako vodca silnej svorky sám veľmi dobre. Sarai neposlúcha a už niekoľko ráz ušla. To nemôžeme akceptovať."
,,Neposlušnosť?" vyprskol Kovu jedovito a urobil krok k otcovi. Všimla som si, že Lusien nemá ďaleko od toho, aby ušiel. Postaviť sa môjmu bratovi, je veľmi nebezpečné, nebezpečné, aj pre samotného kráľa. Lusien tušil, že toto dieťa sa nikdy nemalo narodiť. Bolo v ňom niečo temné, niečo nevypočítateľné. ,,Potom čo ste jej urobili? Vzali ste jej možnosť rozhodnúť sa. Keby išlo o mňa, bol by som už na míle odtiaľto a ona zatiaľ len nechodí na tvoje hlúpe večere a občas zdrhne z vili!"
,,Sám musíš uznať, že kráľom nemôže byť len tak hocikto. Nemôže si len tak vybrať! Nepredám kráľovstvo nejakému šupákovi!" zreval Lusien a Kovu sa zrazil. Pozrel do mojich očí.
,,V jednej veci máš pravdu," v mojom žalúdku sa zovrelo niečo slizké a studené. Ani neviem, prečo ma zrazu naplo. Ako keby som dopredu poznala slová, ktoré mal brat o pár sekúnd vysloviť. Jeho oči sa zvŕtali do tých mojich. Ten jeho pohľad bol zvrátený, aj keď bol starostlivý a milujúci. Nebol v poriadku. ,,Kráľom nemôže byť hocikto. Ty si dôkaz veľmi zlej voľby," fľochol na otca, ale zase a znovu sa vracal pohľadom ku mne. ,,Už som sa rozhodol. Myslím na to od doby, čo ste povedali, že sa bude vyberať najvodnejší adept za kráľa. Musí byť silný, bohatý, mocný. Myslím, že všetky tieto vlastnosti dokonale spĺňam."
,,Čo?" nielen matkine slová zneli šokovane. Môj žalúdok sa stiahol. Otec nadvihol obočie a pozrel na Kovuho. Kútik otcových úst sa vydvihol do pobaveného úsmevu.
,,Moja sestra si zaslúži pri boku niekoho, kto ju ochráni a bude ju milovať," pery sa mi rozochveli. Kovu pozrel do otcových očí. ,,Nemyslím, že by si pre ňu našiel lepšieho muža, a nenájdeš lepšieho kráľa, ako som ja."
,,Zbláznil si sa?" matka tie slová len šepla hľadiac na Kovuho s hrôzou, ktorá musela byť aj v mojich očiach. Lusien sa však tváril ako niekto, kto by to sám lepšie nevymyslel. Tváril sa ako niekto, kto vyhral v lotérii.
,,Netušil som, že sa táto situácia tak dokonale vyvinie," šepol Lusien s potešeným, ale aj krutým úsmevom. ,,Má pravdu," pozrel na svoju ženu, moju matku. ,,Sú pre seba ako stvorení. Vlastne sú pre seba stvorení. Obaja silní a dokonalí. Úchvatný manželský pár," Lusien sa zasmial.
,,Zbláznili ste sa!" zvreskla som ja a od Avdona som vstala. ,,Sme predsa súrodenci! Kovu, si predsa môj brat!" vždy som vedela, že Kovu sa na mňa nikdy nepozerá ako na sestru. Možno aj preto som sa mu radšej vyhýbala. Možno ako jeho dvojča som pochopila už dávno, že jeho myseľ nie je v poriadku. Jeho zmýšľanie bolo vždy pokrivené. Chvela som sa na celom tele. Radšej nejaký cudzí vlkodlka ako môj brat. Veď je to zvrátené!
,,A práve preto," usmial sa znovu spokojne Lusien. ,,Poznáš snáď lepšieho kráľa, ktorý by mohol stáť po tvojom boku. Priznajme si to Sarai. Tvoj brat sa mal narodiť pred tebou. Je omnoho silnejší a dokonalejší ako ty, dievčatko. Bude dobrým kráľom. Kedysi bolo toto celkom prirodzené. Bratranci a sesternice. Brat a sestra. Obzvlášť v šľachtických rodinách Anglicka."
,,Áno, preto boli všetci takí zdegenerovaní!" zvrčala som. Mama ako keby ticho s Lusienovým plánom súhlasila. Mlčala. Keď prekonala šok z Kovuovho vyhlásenia, ostala mlčať. Kovu teraz hľadel do zeme neistý. Možno sa mi ho podarí presvedčiť, aby začal rozmýšľať. Pokiaľ sa Kovu rozhodne o mňa uchádzať, tak ma dostane. Je najbohatší, samozrejme, veď je princom. V boji porazí každého, nikto sa nemôže postaviť jeho sile. Má najvyššie možné postavenie a dokonalé vzdelanie. On na rozdiel odo mňa školy dokončil, lebo netušil, čo z neho bude. Zo mňa mala byť vždy kráľovná, tak som na vzdelanie kašľala. Ustúpila som. Tomuto som nemohla veriť. Veď je to choré.
,,Nechajme ich, drahá Sierra. Myslím, že naše deti si to musia vydiskutovať sami," Lusien chytil mamu za lakeť. Mama mi pozrel do očí s nemým: ,,Prepáč, ale myslím, že to tak má byť." Keď sa za nimi zavreli dvere, znovu som cúvla, čo najďalej od brata. Kovu na mňa opatrne zdvihol pohľad svojich modrých očí.
,,Prestaň, Sarai, ten strach, ktorý z teba cítim, bolí. Nikdy som ti neublížil, sestrička," urobil krok ku mne, ale ja som znovu zdesene cúvla.
,,A práve! Opakuj si to dokola. Som tvoja sestra! Sestra! Rovno dvojča! Sme dvojčatá, Kovu! Súrodenci!" cúvla som až k stene a cítila som, ako v mojom žalúdku tá studená a klzká vec rastie. ,,Ako ťa taká šialenosť mohla vôbec napadnúť! Je to choré, Kovu! Choré!"
,,Upokoj sa, áno. Nikdy by som ti neublížil. Nikdy by som neurobil nič proti tvojej vôli," jeho oči na mňa hľadeli s láskou a nehou, ale takou, ktorá nebola na súrodeneckú lásku v poriadku. ,,Nikdy by som ťa do ničoho netlačil. Chcem ti len pomôcť. Nedovolím, aby sa k tebe dostal nejaký tyran, sestrička," pristúpil úplne ku mne a rukou mi prešiel po líci. ,,Naša matka už oľutovala svoje rozhodnutie. Nechcem k tebe niekoho, ako je náš otec. Chcem ťa chrániť, maličká."
,,To je všetko? Chceš ma len chrániť, Kovu?" neverila som jeho slovám. Isto, chcel ma chrániť, ale jeho city ku mne neboli súrodenecké. Nebola to len pomoc od brata. Pokiaľ sa vezmeme, bude odo mňa vyžadovať, aby som sa správala ako jeho žena. Nie sestra.
,,Samozrejme, sestrička. Nikdy by som ti neublížil," v jeho očiach bolo to, čo som poznala. Opatrne som položila hlavu na jeho hruď a rukami ho objala okolo pásu. On položil svoje ruky na môj chrbát a pritisol si ma k sebe. Viac som cítila, ako počula jeho výdych. Tá náruč vždy ponúkala bezpečie, nech už boli jeho myšlienky smerom ku mne, či možno dokonca aj k Simonovi, akokoľvek zvrátené. Vždy nás chránil a jednal s nami ako s tými najvzácnejšími klenotmi. Nikdy nepovedal nič, ani neurobil nič, čím by nám ublížil, či nás obťažoval. ,,Budem ťa chrániť. Prisahal som ti to. Vždy som ti to prisahal. Ty a Simon ste u mňa v bezpečí. Ochránim vás pred všetkým a ako kráľ aj budem môcť. Budem mať viac možností. Chcem si ťa vziať, aby som ťa mohol chrániť, Sarai. Vás oboch."
,,Ja viem," keď si ma vezme, tak môj malý braček bude pod ochranou kráľa, ale kto mi zaručí, že keď si vezmem svojho brata, neurobí mi peklo na zemi. Čo po mne bude vyžadovať ako po svojej manželke? Otázkou však zostáva: Nejaký tyran alebo mne známi Kovu? Ale čo je horšie? Mama si tiež myslela, že Lusiena pozná. Milovala ho a on ju zradil. Čo so mnou urobí Kovu? Bude vždy pozorný a nechá ma žiť si svoj vlastný život? Bude to len formalita a nič sa medzi nami nezmení? On bude môcť vládnuť a ja budem konečne slobodná? Zdvíham hlavu a zahľadím sa do Kovuových očí. Sú to lži na to, aby som sa upokojila. Budem ku mne ohľaduplný, len zo začiatku. Potom si ma vezme tak, ako má muž právo vziať si svoju ženu. Tá túžba v jeho očiach ma znovu prinútila sa od neho odtiahnuť. Zatváril sa skoro bolestne.
,,Povedz mi, Kovu. Povedz a neklam. Čo naozaj ku mne cítiš?" Kovu mierne pootvoril pery, ako keby ho tá otázka zaskočila. ,,Hovoríš mi sestrička, aby si ma len upokojil? Alebo to oslovenie skutočne presne takto myslíš? Neviem, čo sa odohráva v tvojej mysli a práve to je to, čo ma desí," sadla som si na kraj postele. Ako veľmi ma budeš strážiť? Čo všetko po mne budeš požadovať, Kovu? Zachováš sa ako brat, ktorý chce naozaj len pomôcť, lebo vidí v mojich očiach, že zomriem, pokiaľ sa budem musieť podriadiť manželovi? Dáš mi tým sobášom slobodu? Alebo ma o ňu naopak úplne pripravíš? Čo je v tvojej mysli, Kovu, sú tam naozaj tie zvrátené city, ktoré vidím? Alebo v tebe len nedokážem čítať a tvoje úmysly sú čisté.
,,Si moja sestra, Sarai. Vždy som teba a Simona túžil len chrániť," prečo cítim vo vzduchu lož. Podal si sa na otca, len si zvrátenejší? O čo ide, Kovu? Neodhalíš mi svoju myseľ? Prečo? Aby som sa nebála? A nie je to jedno? Pokiaľ si ma chceš vziať, budem tvoja, lebo na teba nikto nemá a dobre to vieš. Nepotrebuješ môj súhlas. Stačí, aby si bol najlepší medzi adeptmi a to ty budeš. Vždy si vo všetkom najlepší.
,,Sľubuješ?" dávam do hlasu čo najviac zo zraneného vtáčaťa. Kľakne si na kolená k mojim nohám. Prečo má v tvári vpísanú dychtivosť? Znovu natiahne ruku, aby sa dotkol môjho líca. Len jemne prechádza po mojej tvári. Ten dotyk by sa dal považovať za bratský, ale prečo sa ti tak trasú ruky? Prečo v tvojich modrých hlbinách vidím city, na ktoré nemáš smerom ku mne žiadne právo? Viem, že ma ochrániš. Vždy som to vedela. Ale ochrániš ma aj pred sebou samým? Na čo myslíš Kovu? Prečo mi to nepovieš?
,,Sľubujem," prísľub do budúcnosti. Pokiaľ si ho vezmem, zabezpečím stopercentnú ochranu Simonovi. Ale čo ja? Zničím si život? A čo Salix? Predýcha fakt, že sa vydám za svojho vlastného brata. A čo dieťa? Bude to po mne vyžadovať? Alebo mi dovolí počať ďalšieho vladára s niekým iným? Strasie ma pri tej predstave a Kovuov úsmev je nežný. Dobre, Lusien, vyhral si. Ale nie tak úplne, zničím ťa za tvoj podlý ťah. Matka prežila útrapy a ja som dosť silná, aby som to zvládla tiež. Dobre, Kovu, nejako túto zvrátenosť prežijem.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama