• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Za chrbtom vladárov

6. června 2011 v 16:58 | Simča |  Kráľovstvo vlkov
33. část - Za chrbtom vladárov



(Salix)
,,Ahoj," usmiala sa na mňa a okamžite sa na mňa vrhla. Zavesila sa mi rukami okolo krku a bez rozpakov ma pobozkala. Ostal som ako prikovaný. Toto nie je dobrý nápad. So zvyškami zdravého rozumu sa mi podarilo nepodľahnúť jej perám
,,Sarai," podarilo sa mi ju nežne odtisnúť a ona sa zamračila. ,,Toto nemôžeme," upozornil som ju jemne. ,,Bude to potom len viac bolieť, až sa budeme musieť rozdeliť," prešiel som jej rukou po tvári a ona zlostne pozrela do zeme.
,,Sľúbil si mi posledný krásny rok a ja po tebe túžim, Salix," tvrdohlavá princezná. Skontroloval som, či sú dvere naozaj zavreté a pritiahol som ju k posteli. Tam som ju posadil a ľútostivo pozrel do jej nespokojných, prekrásnych očí. Táto vlčica bola najkrajší, najbláznivejší, najžiarivejší možný sen. ,,Neodstrkuj ma," zaprosila.
,,Myslíš, že ťa nechcem? Myslíš, že ťa netúžim bozkať, či aj viac," rozpačito som pozrel do zeme. Jej pery sa vydvihli v miernom úsmeve. ,,Ale nejde to, Sarai," ťažko sa mi to hovorilo, ale bolo to tak. ,,Milujem ťa a chcem byť s tebou, ale až sa s Kovum vezmete, tak už sa pravdepodobne ani poriadne neuvidíme. Bude to tak len ťažšie pre nás oboch. Ale aj keby si sa nemala o rok vydávať, aj tak by sme mohli zostať, len priatelia. Si princezná vlkodlakov a ja upír. Menej ako pes."
,,To určil kto?!" nesúhlasila zlostne. Prudko sa postavila, ruky zovierala v päste. Všimol som si, ako ju hnevom striaslo. ,,Prečo sú upíry menej ako my? Kto o tom rozhodol? Kto si to dovolil zaradiť? Vlkodlaci najvyššie, potom nasledujú ľudia, následne zver a upíry sú úplne dole v rebríčku. Kto si myslel, že má právo toto určiť?!"
,,Poznáš dejepis? Či históriu svojej rodiny? Tvoja babka. Sivej to predsa rozhodla," sadol som si na kraj postele, kde doteraz sedela ona. Hryzla sa do spodnej pery. Asi si uvedomila, akú pravdu som jej povedal. Skutočne o tomto celom rozhodla Sivej. Ona po vojne zaviedla nové usporiadanie. ,,Aby zabránila ďalšie vojne a nezmyselný bojom. Zaviedla toto usporiadanie. A musíš priznať, že funguje výborne."
,,Mýlila sa. Ty sa mýliš, nič nefunguje tak, ako má. Iste, nie sú nezmyselné boje, lebo ľudia nemajú moc. Nikoho ich názory nezaujímajú. Nech si ich majú u seba doma, nech sa o nich hádajú, ale nijak nezasahujú do chodu sveta. V tomto mala Sivej pravdu. Ľudia sú ovce. Pokiaľ ich nevedie jeden silný jedinec, tak sú nanič. Robia akurát tak problémy. Ale ako si dovolila takto rozhodnúť o upíroch? Ste silní a vzdelaní rovnako ako vlkodlaci. Nie ste ako ľudia, ste dokonalejší. Skoro na úrovni vlkodlakov."
,,Sarai," oslovil som ju s nežnou výčitkou. ,,Tebe toto usporiadanie nevadilo, kým si nestretla mňa," aj keď som to nechcel urobiť, musel som vstať a objať ju. Vďačne sa na mňa zavesila. ,,Tušila si, že je všetko v poriadku, kým si sa do mňa nezamilovala. Aj keď sa ti to nepáči a nepáči sa to ani mne, tak Sivej asi mala dôvod, prečo toto urobila. Možno ma vlkodlaci utláčajú, ale v jedno verím a to v múdrosť starej Sivej. Ty snáď Sivej nedôveruješ?"
,,Mama tvrdí, že Sivej je cvok," počul som alebo skôr cítil, ako sa zhlboka nadýchla. ,,Dokonca nám v posledných rokoch aj zakázala za ňou chodiť, ale ja si myslím, že ona nie je cvok. Nejako tomu neverím. Myslím, že v tomto celom má prsty Lusien. Ako vo všetkom. Podľa mňa je preč na Lusienovu žiadosť."
,,A pokiaľ áno, neznamená to, že by nebolo fajn starú vlčicu aj cez zákazy kontaktovať," uškrnul som sa a niečo v jej očiach nadšene zahorelo. Veril som v múdrosť Sivej, aj keď som ju nepoznal. Vedel som, len čo urobila, ako a s kým žila. Ale aj to len veci, ktoré písali knihy. Sivej inak zostávala zahalená rúškom tajomstva.
,,Hmm, aj nad tým by som asi mala zauvažovať," mala v tvári vpísané sprisahanectvo. ,,Ale teraz vec, prečo som sem vlastne došla. Ďalší víkend odchádzame na hory, tak si to nejako zariaď. S Kaylou som už hovorila. Tvoje miesto nahradí Skip. Musíš si to však nejako vybaviť u Camerona. Myslím, že Baster nebude problém. Sme so skúškami v predstihu a aj tak nechystá s nami žiadne predstavenie. Aspoň zatiaľ."
,,Sarai, ja nikam nejdem. Neblázni. Teraz, keď je jasné, že sa o teba Kovu uchádza? Myslíš, že tam pôjdem? Nechcem zomrieť a navyše ako vysvetlíš prítomnosť upíra?" hneď ako som ju zamietol, začala sa mračiť.
,,To všetko nechaj na mňa. Áno?" založila si ruky na prsiach a mne niečo hovorili, že dosiahne, čo chce. Nenechá ma odmietnuť ju. V tomto nie. ,,Otrokom vadiť nebudeš," zaškerila sa. ,,Amira a Simon vedia, čo s tebou mám. James, Amber, Liam a Bree na teba budú kašľať. Budeš im ukradnutý. A Kovua a jeho dvoch kumpánov ja zvládnem. Len mi musíš veriť, Salix," položila si ruky na moju hruď. Pokrútil som hlavou a pozrel som bokom. ,,Sľúbil si mi, že to bude môj najlepší rok," pozrel som jej do očí a mal som sto chutí jej odseknúť, že ma to prinútila sľúbiť, ale roztopil som sa v jej prosebných očiach.

~*~

(Simon)
,,Au! Kovu, ty šľahnutý, nechutný magor!" Dragan sledoval zavreté dvere, spoza ktorých sa ozývali urážky smerom na môjho staršieho brata. Mňa tiež krik Zosime na chvíľu vyrušil, ale bol tak bežný, že som sa znovu vrátil ku knihe.
,,Má odvahu. Divím sa, že ju Kovu ešte nezabil za drzosť. On nie je ten typ, ktorý na seba necháva kydať," ozval sa Dragana a tým ma opäť vyrušil. Pozrel som na neho. Ležal vo svojom rohu na bruchu a znudene pozoroval dvere. Telo dravca. Ani neviem, prečo som sa pri tej myšlienke striasol vzrušením. Len myšlienky na neho ma rozochvievali?
,,Kovu má rád svoje veci a Zosime je jeho majetok. Neublíži jej len preto, že je jeho, aj keď je drzá. To čo Kovuovi patrí, na to je šetrný," zaklapol som knihu, keď sa ozval ďalší zlostný krik Zosime. Revala po ňom, že je neschopný bordelár a ona mu už odmieta upratovať. A následne som započul jej ďalší aukanie. Položil som knihu na stolík a vyšiel som von. Neboli v obývačke, boli v Kovuho izbe, ale jej krik ma aj tak rušil, tak boli hluční.
,,Kovu," zabúchal som na dvere a drzo som vošiel. Zosime ležala na zemi a snažila sa oslobodiť Kovuovi, ktorý na nej sedel a rukami jej zvieral hrdlo, ale asi nijako bolestne, lebo upírka mala dosť priestoru. Keď som vošiel, obaja na mňa pozreli, dokonca Kovu odtiahol ruky z hrdla Zosime. ,,Nevadí vám, že rušíte celú vilu? Ani by som sa nedivil, keby vás počula Kayla dole v kuchyni."
,,Ja za to nemôžem, ale ona stále...AU!" Kovu nedopovedal, lebo Zosime si uvedomila, že už jej nezviera krk. To využila a rýchlo Kovau pohrýzla do ruky. Ten vykríkol a zovrel si zápästie, z ktorého vykvaplo pár kvapiek krvi. Zosime sa pokúsila zdupkať, ale ledva vstala, on ju chytil za členok a strhol späť k zemi. Až vtedy mi došlo, že Zosime neposlala k zemi bolestivá rana z obojku. ,,Ty malá cundra!" zrúkol po nej Kovu a znovu ju pritlačil k zemi. ,,Keď ma naserieš, tak ti zuby vybijem!"
,,Kovu? Jej obojok," upozornil som, ale oni obaja na mňa opäť prekvapene pozreli. ,,Nezareagoval," povedal som rýchlo a neisto som prešliapol.
,,Samozrejme, že nezareagoval. Čip som jej dal odstrániť už pred rokmi. Nemá ho rovnako, ako ho nemá Avdon," prekvapene som pootvoril ústa. Čože? Toto som ani netušil a oni ako sa zdá, nemali potrebu, mi to oznámiť.
,,Takže sa v našich komnatách nachádzajú upíry bez obojkov a ja o tom ani neviem!" vyhŕkol som zo seba doslova hystericky. Stál som vo dverách a tak som si periférne všimol, že Dragan zase stojí vo dverách mojej izby. ,,Toto som mal právo vedieť! Nemyslíš?!"
,,Tak prepáč, ale Zosime sme dali čip z obojku preč dávno predtým, než si sa narodil. Myslel som si, že to vieš a... AU! Prestaň hrýzť, Zosime!" zvrčal na upírku, ktorá ho znovu uhryzla, ale asi ani zďaleka nie tak silno ako pred chvíľou. Zahundrala, aby ju pustil, inak hrýzť bude, ale on ju nevnímal, ďalej sa venoval mne. ,,A Avdonovi ho vybrali, keď si mal tri roky. Obaja otroci sú spoľahliví. Vedeli sme, že budú verní, aj keď čipy vyberieme. Nič nám od nich nehrozilo."
,,Ani od Zosime?" pobavene som pozrel na upírku pod ním, ktorá sa ho znovu pokúšala pokúsať, ale ako náhle som to vyslovil, rozkošne sa na mňa usmiala a vzala snahu pohrýzť môjho brata.
,,Keby mala v obojku čip, tak nemôže piť z mojej krvi," ako to vyslovil, zarazil sa. Šokovane som na neho vyvalil oči. A toto myslel ako? ,,No, vieš," zrozpačitel. ,,Keď z teba upír pije, je to fajn pocit," dostal zo seba neisto. ,,Nikomu to nehovor a neopováž sa to skúšať," varoval ma prísne.
,,Nechávaš Zosime piť svoju krv, ale prečo?" nikdy som si nebol istý Kovuovou normálnosťou a v poslednej dobe len dokazoval, že vážne nie je ani trochu normálny.
,,Vieš, ako ti Sarai hovorila, že keď kŕmiš otroka, tak mu dokazuješ, že je tvoj a je na tebe úplne závislý?" prikývol som. ,,Rozhodol som sa jej teóriu ešte vylepšiť tým, že som dával Zosime piť moju krv. Ani nevieš, ako toto prehĺbi puto. Ten otrok sa na tebe stane úplne závislým. Začne ťa potrebovať. Túži len po tvojej krvi. Až šialene, keď mu dávaš piť zo svojej krvi a ak dáš pozor, aby ťa nezabil, bude doslova zúfalý. Prestane chcieť inú krv. Bude chcieť len tvoju. Aj preto som dal Zosime vybrať čip. Mohol som jej dôverovať. Nezabila by ma. Potrebuje ma. Až šialene ma potrebuje. Že maličká?" pozrel na svoju otrokyňu, ktorá sa pod ním neprestávala aspoň trochu vzpierať.
,,To nemení nič na fakte, že si šľahnutý imbecil!" Zosime sa pod ním vzopäla, ale Kovu sa nedal len tak zhodiť. Zasmial sa.
,,Simon, hlavne sa to neopováž skúšať s Draganom. Dragan nie je otrok ako Zosime. Je silný a neovládateľný. V Draganovom obojku musí čip ostať. Možno po rokoch. Možno po storočiach si budeš môcť dovoliť vybrať Draganovi čip, ale zatiaľ určite nie. Toto spojenie medzi pánom a otrokom sa pitím krvi veľmi prehlbuje," až láskavo pozrel na svoju otrokyňu, ktorá ho vraždila pohľadom. Preto ho Zosime ešte nezamordovala. Preto bola nervózna ako pes, kým sa nevrátil z lovov. Potrebovala ho. Iná krv ju už neuspokojovala. Neuhasila hlad. Brat ju nechal navyknúť si na jeho krv.
,,Upírov zasýti každá krv. Vždy pijú krv z iného zdroja. Ako je možné, že si na niektorú konkrétnu navyknú?" nedokázal som to pochopiť. Upíry krv striedali, tak ako si mohli vytvoriť závislosť na jednej konkrétnej?
,,Netuším, asi je to tým, že keď ju roky kŕmiš, len jednou konkrétnou krvou, ich telo si na to nejakým spôsobom zvykne a inú krv už nechcú. Len tú tvoju. Však, miláčik môj?" zavrnel Zosime do ucha a následne jej strelil facku, lebo ho pohrýzla do líca. ,,Ty mizerná cundra, dávaj pozor na moju tvár!" zvrčal. Zatvoril som dvere a zahľadel som sa na Dragana. Jeho postoj bol nervózny. Možno odhadol mojej myšlienky. Keď ho začnem kŕmiť, len mojou krvou tak si na mňa navykne? Kovu mi to síce neodporúča, ale on sám to predsa urobil.

~*~

(Julien)
Vyhovoril som sa Sierre, že si idem do kuchyne po nejakú krv. Neriešila to, len mi odkývla, že ju to netrápi. Môj cieľ však rozhodne nebola kuchyňa. Musel som hovoriť so Sarai. Ona sa musela začať brániť a jediný spôsob bol, aby poznala Lyru. Sierra Sarai za Lyrou tak skoro nevezme, ale niekto musel.
,,Čo chceš, otrok?" keď som zaklopal na dvere spoločných komnát Sierriných detí, otvoril mi Kovu. Prezrel si ma dosť pohrdlivým pohľadom. Keby si len vedel chlapče zlatý, keby si len vedel.
,,Vaša matka, pán môj," úctivo som sa mu poklonil. Nepotreboval som, aby mi teraz robil problémy. ,,Ma posiela za vašou sestrou. Mám jej odovzdať odkaz, avšak ten odkaz je hodný len pre uši našej milovanej princeznej," zatváril som sa ľútostivo, že mu to nemôžem povedať. Kovu vykrivil pohrdlivo tvár.
,,Je vo svojej izbe," otvoril dvere viac a nechal ma okolo seba prejsť. Ukázal mi na dvere, ktoré patrili jeho sestre. Nikdy som tu nebol, tak som bol trochu dezorientovaný. Dragan, ktorý sedel pod sedačkou pri nohách mladého princa, sa napol a v otázke mi pozrel do očí. Len mlčky som mu dal najavo, že klamem. Cuklo mu kútikom. Myslím, že môj syn bol aj rád, že ma vidí a ja úprimne tiež. Uvažoval som, ako sa asi má pri mladom princovi, aj keď na mladučkého Simona som počul len chválu.
,,Áno?" keď som zaklopal na dvere princeznej, otvoril mi otrok. Všimol som si, že Kovu sa stratil pravdepodobne vo svojej izbe. Otrok Sarai sa volal Avdon, to som vedel už dávno. Poznal som ho len zvidenia. To jeho oblečenie a vlasy sa nedali zabudnúť.
,,Je v sprche. Musíš na ňu počkať," Avdon ma pustil dnu a zavrel za mnou dvere. ,,Oznámim jej, že je tu otrok jej matky," s tým vošiel do kúpeľne. Nepočúval som, o čom sa bavia, ani ma to nezaujímalo. Prešiel som pohľadom po jej izbe. Temná a chladná. Nie ako izba jej matky. Možno má Lyra pravdu a Sarai sa nenechá tak ľahko udupať.
,,Čo potrebuješ?" Sarai vyšla s kúpeľne zároveň s Avdonom. Pretrela si telo a bez rozpakov hodila uterák bokom. Na druhej strane tu som predsa predstavoval menej ako psa. Keby si len Sarai vedela... Pozrel som taktne bokom. ,,Čo odo mňa chce matka," to slovo vypľula so všetkou pohrdlivosťou.
,,Tvoja matka nevie, že som tu," konečne som na ňu pozrel, keď si na seba nahodila sukňu a tričko na ramienka. Mal som pocit, že vidím jej matku pred rokmi. Hrdá a krásna, až na to, že Sarai bola aj silná, nezlomná. Cítil som to v nej. ,,Prišiel som z vlastnej vôle lebo vidím, že sa to tu všetko rozpadá. Lusien nad všetkým preberá kontrolu a to nie je v poriadku. Kráľovstvo musí opäť patriť vlčím vladárom a nie nejakému šarlatánovi."
,,A čo s tým ako ja alebo ty urobíme?" zaujal som ju rýchlejšie, ako som predpokladal. V jej očiach bola dôvera a to ma nepoznala. Prečo mi verila? Prečo nemala strach.
,,Ja s tým nemôžem urobiť nič, ale ty s malou pomocou môžeš všetko zmeniť. Ja viem, že áno. Lyra to tvrdí. Musíš ju poznať," Avdon si sadol za princeznin chrbát a ostražito ma pozoroval. On mi na rozdiel od nej nedôveroval.
,,Kto je Lyra? A prečo by som ti mala veriť? Možno je tvoja prítomnosť tu, nejaký matkin ťah," síce to hovorila, ale ja som videl, že tomu neverí a tiež som tušil prečo. Poznal som Sivej a ona Sivej dôverovala.
,,Prečo mi máš veriť? Lebo Sivej mi verila. Prečo mi máš veriť?" pristúpil som úplne k nej a predviedol som gesto, ktoré si upír nemôže dovoliť. Položil som jej ruku na líce so všetkým možným citom. ,,Lebo v sebe cítiš, že mne veriť môžeš. Lebo niekde v sebe vieš, že sa ma nemusíš báť, že ti pomôžem. A ja to aj urobím. Niečo kráľovskej rodine dlžím. Toto je viac, ako len moja povinnosť. Lusien musí z cesty a ty ho dokážeš odstrániť, len mi musíš veriť. Musíš sa zoznámiť s Lyrou."
,,Verím," mala oči jej matky. Mala oči jej babky. ,,Kto je Lyra a kde ju nájdem?"
,,Nechceš najprv vedieť, kto som ja a akým mám dlh voči tvojej rodine?" nadvihol som obočie, lebo bola neopatrná. Naozaj som tu mohol byť na žiadosť jej matky.
,,Nie. Viem, že ti môžem veriť. Hovor tomu intuícia," s tým vstala a zahľadela sa mi do očí. ,,Kto je Lyra a kde ju nájdem? Pokiaľ mi pomôže zvrhnúť Lusiena, chcem to vedieť. Lusien nebude viac veliť môjmu kráľovstvu. Už som videla, čo jeho vláda urobila. Tie zničené životy. Tí vyhladovaní upíry v uliciach," prekvapilo ma, aký má prehľad. Žeby naozaj nebola ani trochu ako jej matka? Žeby si ona rovnako ako ja vždy overila, čo sa skrýva za tou peknou fraškou?
,,Nie je to také jednoduché. Musíme sa dostať von z paláca," zamietol som. ,,Ale môžeme sa dohodnúť na tom, ako sa stretneme a ke...," pootvoril som ústa, keď odtisla zrkadlo vo svojej izbe a mne sa vyskytol pohľad na tajnú chodbu. Skoro by som bol na nich zabudol. Neodpustiteľná chyba. Sivej mi ich predsa neraz ukazovala.
,,Nasledujte ma, princezná," s úsmevom som vošiel do tajnej chodby. Okamžite ma ovanul pach chladných stien. Áno, toto miesto poznám viac ako len dobre. Ale kto mohol čakať, že ich pozná aj samotná Sarai. Neomylne som ju aj Avdona viedol pod palác k podzemnej jaskyni. Vôňa vody. Už sme boli blízko. Dobre som si pamätal, ako sa tam dostať, aj tajnými chodbami.

~*~

(Simon)
,,Poď sem," ľahol som si na posteľ aj so sáčkom krvi a zavolal som na Dragana. V jeho pohľade bola neistota. Asi sa bál, že by som ho skúsil nakŕmiť vlastnou krvou. Priznávam sa, že som o tom uvažoval. Nafixoval by sa na mňa, aj keby mi nepil priamo zo žili? Keby som mu dal krv bokom a on by to vypil, malo by to rovnaký efekt?
,,Z čoho to je?" ukázal na sáčok v mojej ruke, keď ku mne podišiel. Jeho pohľad bol neistý. Myslel na to, na čo ja. Nechcel, aby sa nafixoval? Bojí sa. Bojí sa, že by som ho zbavil vôle? Ale nakoľko je vôle zbavená Zosime? Stavia sa Kovuovi na odpor kedykoľvek je to možné, ale je zase pravda, že sa od neho nikdy nepohne a keď sa nevracia z lovov, je nervózna ako pes. Ako veľmi Kovuho potrebuje?
,,Neviem, dali mi to v kuchyni. Nie je to krv z mojich žíl," nadvihol obočie, keď som mu ukázal, že presne viem, na čo myslím. Ľahol si mi opatrne do náruče. Vzrušene som vydýchol. To silné telo tisnúce sa na moje. Tá túžba po ňom. O dokonalosti Draganovho tela sa nedalo pochybovať.
,,Chcel by si, aby som sa na teba nafixoval?" spýtal sa, keď som mu priblížil sáčok k perám, ale on len odvrátil hlavou. Až jeho zuby roztrhnú sáčok, prestane sa ovládať. ,,Mal by som tým pádom piť priamo z tvojich žíl," pokračoval horko, keď som mu neodpovedal. Striaslo ma. ,,Ak máš na to odvahu, rozopni mi obojok," neviem, ako to urobil, ale moje prsty sa pod vplyvom jeho mámivých očí pohli k zapínaniu. Jedine ja ako jeho pán, som mohol obojok rozopnúť. Len pod mojim dotykom by obojok reagoval. ,,Rozpni ten obojok a zažiješ slasť, akú ešte nikdy. Prečo myslíš, že Kovu nechával Zosime, aby z neho pila. Je to totiž neuveriteľne vzrušujúce." Zachvel som sa.
,,Nie," rýchlo som odtiahol prsty od spony. Pokiaľ obojok rozopnem, tak ma zabije. Je to zabijak a máš ho len chvíľu, nedá sa mu veriť. Môj zdravý rozum zvíťazil nad túžbou.
,,A teraz pi," pritisol som mu sáčok bližšie k perám s priamym rozkazom. V jeho očiach sa mihlo sklamanie. Nenechám ťa, aby si so mnou manipuloval, Dragan. Draganove zuby roztrhli sáčok a začal sa hltavo kŕmiť. Vzrušene sa vzpieral a ja som položil ruku na jeho hrdlo. Je slasť vedieť, že ho mám takto v moci, aký je to asi pocit, keď pije priamo zo mňa? Keď neskutočne túži po ďalšej a ďalej kvapke práve mojej krvi.
 


Komentáře

1 CuMelKaa CuMelKaa | Web | 7. června 2011 v 9:47 | Reagovat

Ahojky Klučino =D
Vbc sio pozdravu nevšímej sem nemocná mám teplotu a tak mi hrabe =D
Jaká??co škola?? =D

2 CuMelKaa CuMelKaa | 7. června 2011 v 13:55 | Reagovat

Pls nechtene sem si smazala cele menu takze je nove potrebuju znova napsat datum tveho narozeni prosim =) doufam ze neva dekuji moc =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama