• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Zmieriť sa

12. července 2011 v 17:12 | Simča |  Kráľovstvo vlkov
45. část - Zmieriť sa


(Simon)
,,Za toto sa ti Kovu nepoďakuje," spozornel som. Možno to bolo tou zmenou hudby na tichú, pomalú melódiu, ale započul som Alexov hlas až príliš ostro. Videl som ho priblížiť sa k Jamesovi, ale netušil som, že sa spolu budú rozprávať.
,,Ja som nemal na výber. Pokiaľ to Kovu nechápe, je to jeho problém. Nie môj," Jamesov hlas bol šeptom. Neotočil som sa. Predstiera som, že ma zaujíma parket, ale cítil som ich pohľady na mojom chrbte. Vážne si mysleli, že som až tak slabý, že ich nebudem počuť? Vážne si mysleli, že nepochopím, že sa bavia o mne?
,,Ja som Kovuovi hovoril, že ty len budeš príťažou. Pokašlal si to kamarát," Alex po ňom sykol doslova hnevlivo. Nevydržal som to a pozrel som na nich cez rameno. Obaja spozorneli, lebo si ma všimli.
,,To je môj problém. Nie tvoj a budem si ho riešiť podľa seba," sykol James späť rovnako temne, odlepil sa od steny a zanechal mračiaceho sa Alexa na mieste. Podišiel ku mne a zozadu ma objal.
,,O čo ide?" pozrel som po Alexovi. Nebol som hlupák. Chápal som, že sa bavili o mne. Alex na nás hodil posledný zamračený pohľad a stratil sa v dave tanečníkov. James si položil bradu na moje rameno. Celý večer som mal zlé tušenie a James si tento ples neužíval tak ako ten posledný. Bol nejaký ostražitý a neistý.
,,Nič, čo by si musel riešiť. To si vybavím sám," šepol mi a trochu viac sa zalíškal, možno alebo práve preto, aby ma odpútal od tejto debaty. Mňa to však zaujalo. Bol som presvedčený, že to má niečo spoločné so mnou alebo by som to mal minimálne vedieť.
,,Alex spomenul Kovua? Ty niečo s Kovuom máš?" niečo v Jamesových očiach sa hnevlivo zalesklo. Tušil som, že sa nemôžem rovnať môjmu bratovi, nie v očiach Jamesa. Jamesova túžba potom, aby patril ku Kovuovej svorke, sa dala porovnať s posadnutosťou. Keď sa James do tej svorky nedostane, tak sa pravdepodobne zabije. To bola jediná vec, ktorú chcel a ja som vedel, že ju chce až bolestne.
,,Kovu zvažuje, že ma príjme do svorky," prekvapene som na neho vypleštil oči. Žeby som sa predsa len plietol? Vôbec nešlo o mňa. Jediné, čo ma prekvapilo, že James nevypadal šťastne, ale strápene.
,,Gratulujem!" vymanil som sa mu z náruče, aby som ho mohol následne objať. Tak preto nestíšili hlasy, nešlo o mňa. Pokojne som ich mohol počuť. ,,Ale veď to je skvelé! Prečo sa netešíš?" James sa len jemne usmial pri mojom radostnom výskote. Pár šľachticov sa po nás obzrelo, keďže v sále hrala len tichá hudba, aby sa páriky mohli na parkete k sebe tisnúť. ,,Potom si vždy túži, James. Tak čo je?"
,,Povedzme, že svorka mi dala jednu úlohu a jej splnenie je pre mňa náročné," šepol a mňa to naštvalo. Okamžite som na parkete pohľadom vyhľadal svojho staršieho brata. Tancoval s mojom sestrou, ktorá nejavila žiadne veľké nadšenie. Naopak, vážne vyzerala, ako keby ju pri ňom držali násilím. V podstate aj držali.
,,Ja si s tým grázlom pohovorím! Dať ti úlohu, ktorá sa nedá splniť, aby ťa ponížil? No to nie. Pekne ju zmení na niečo...," ale James mi zovrel ruku a jemne ma pobozkal na pery. ,,Čo?" nechápal som. Jeho pohľad bol nežný. Tak nežný, že som chvíľu uvažoval nad tým, že sa začnem červenať.
,,Tá úloha sa dá splniť," primračil som sa, keď to vyslovil. Myslel som si, že mu dal nejaký nezmysel, ako odchytiť modrého vlka. Alebo niečo podobe šialené. ,,Problém je v tom, že sa mi prieči splniť to. Rozumiem, prečo mi dal za úlohu niečo také. Preverí to moju vernosť svorke, ale aj tak. Je to pre mňa ťažké, rozumieš mi? Čo mám urobiť? Poraď mi, Simon, prosím."
,,James, ty si predsa vždy chcel patriť k svorke. Neviem, o čo ide, ale pokiaľ ťa to dostane do tvojho cieľa, tak by si to asi mal urobiť," on sa vyjadril, tak že chápe, prečo mu dal Kovu takú úlohu a keď to chápe, tak to asi nebude nič tak katastrofálne.
,,Myslíš?" pozrel som mu do prekrásnych hnedých, hlbokých očí. Prikývol som mu. Usmial sa.
,,Urobím tak, ako mi radíš," netušil som, že som mu vlastne poradil sledovať mňa. Netušil som, že som mu poradil ťahať zo mňa informácie. Netušil som, že sa rozhodoval medzi našim priateľstvom a životom v svorke. Netušil som, že som sám seba odstavil. Že som ho postavil proti sebe. ,,Nejdeš si zatancovať? Sarai vypadá, že sa jej nepáči všetka tá pozornosť. My ju aspoň trochu stiahneme na seba," pobavene na mňa žmurkol. Nešlo nesúhlasiť. Netušil som, že som ho v tento večer, tak trochu stratil. Vzdal som sa ho v prospech Kovuho. Kovuho, ktorý mal zrazu všetko.

~*~

(Sarai)
,,Poprosím o pozornosť!" prekvapilo ma, keď Kovu zastavil ples. Prišlo mi, že sa celkom dobre baví. Šľachta obrátila pozornosť na svojho budúceho kráľa. Simon s Jamesom boli zatiahnutí v rohu parketu a ja som o tomto čase sedela za stolom vedľa svojho ,,snúbenca." Z toho slova sa mi stále zdvíhal žalúdok. Bolo pol dvanástej a Salix ešte stále obsluhoval. Dokázal tu ostať a ignorovať ma. Ale môj pohľad sa k nemu stáčal každú chvíľu a zúfalstvo vo mojom vnútri sa menilo na niečo odporné a slizké. Niečo, čo neustále rástlo.
,,Syn môj?" Lusien sa na neho otočil v tejto peknej otázke. Kedy ho naposledy nazval synom? Už sú to roky. Nenávidel ho rovnako ako nenávidel matku, mňa aj Simona. Už roky ním pohŕdal a teraz je pre neho Kovu zase synom.
,,Vážený šľachtici, moja snúbenka nie je veľmi nadšená z nášho sobáša," pozrel na mňa a ja som ho preťala zlostným pohľadom. ,,Istým spôsobom ju chápem," Kovu obišiel stôl a vystúpil do prostred parketu. Šľachtici sa mu poslušne rozostúpili. ,,Rozumiem jej nevôli vziať si muža, vedľa ktorého žila ako vedľa brata. Ale uisťujem Vás, snúbenka moja," Kovu sa mi zahľadel do očí. Hovoril ku mne. ,,Že budem príkladný manžel a časom otec," moje oči okamžite strelili po Salixovi. Všimla som si, že hľadí na Kovuho a v ruku drží jeden z nožov z bieleho zlata. Pokiaľ urobí nejakú hlúposť, zabijú ho! Dúfala som, že na mňa pozrie. Len na sekundu na mňa pozrie a ja mu naznačím, nech nerobí hlúposti, ale on röntgenoval Kovuou chrbát a triasol sa. Všetci boli tak zameraní na Kovua, že si nikto nejakého naštvaného upíra nevšimol. ,,Aby si pochopila, že to myslím vážne a hoci ty ma tak nemiluješ, ja ťa milujem ako ženu, pripravil som pre teba špeciálny dar," ukázal k dverám, kam sa všetci poslušne otočili.
,,Počkaj!" vstala som prudko. Nie preto, že by som vnímala Kovuove slová. Nie preto, že by ma zaujímalo, čo mi on hovorím. Môj pohľad sa zameriaval na Salixa kus za Kovum. Salix sa však nezastavil. Ani nezdvihol hlavu. Stále hľadel na Kovuho a už robil pár krokov smerom k nemu, ale skôr ako sa malo čas niečo zomlieť, odniekadiaľ z davu sa zjavil Alex a drapol Salixa za ruku a niečo mu rýchlo zlostne hovoril.
,,Chcela ste mi niečo povedať, moja milovaná?" domáhal sa pozornosti Kovu, keďže ja som bola zabratá Salixom. Všimla som si, ako Alex Salixa odvádza zo siene. Budem mu musieť neskôr poďakovať. Ten blázon by sa dal zabiť. Konečne som sa mohla venovať Kovuovým rečiam.
,,Ja len toľko, že si pre mňa vždy robil veľa ako brat," snažila som sa to zahovoriť a uvažovala som nad tým, či nie som mŕtvolne bledá. Nemôžem mať normálnu farbu. Sotva ju mám. Tak vystrašená ako teraz, som nebola hádam nikdy. Divila som sa, že som ešte neomdlela. Hlava sa mi točila a bolo mi na zvracanie. ,,A tak verím, že budeš aj úžasný partner," otec sa na mňa zlomyseľne zaškeril. Asi si myslel, že som toto divadlo zahrala pre šľachtu.
,,Aj tak mi dovoľ, aby som ti daroval niečo, po čom tvoje srdce už dávno prahne, moja milovaná," Kovu veľkým gestom ukázal k dverám. Započula som zúrivé vrčanie a následne sa objavil veľký obdĺžnik na kolesách, zakrytý čiernym hodvábom. Niekoľko sluhov ho tlačilo doprostred miestnosti. Zmocnilo sa ma jedno tušenie. To, po čom moje srdce tak dávno prahne? Snáď sa mu ho vážne nepodarilo chytiť?! Ale všetko dokazovalo, že sa nemýlim. Sluhovia, ktorí debnu tlačili, ju tlačili nejako vyplašene a niečo mi hovorilo, že pod látkou sa nenachádza debna, ale klietka!
,,Dovoľte mi, princ môj," Bree podišla k čiernej látke a chytila ju za cíp. Kovu jej s úsmevom kývol a ona čierny hodváb strhla. Vedela som to a predsa som šokom pootvorila ústa. Zviera v klietke začalo blázniť. Vrčalo a udieralo telom do tyčí z ocele. Na tlapách s dlhými pazúrmi malo niečo ako chrániče, asi preto, aby nemohlo smrtonosné pazúry použiť.
,,Ako...?" šepla som. Hľadela som na veľmi mladého jedinca modrého vlka. Mladého a silného. ,,To sa ti nemohlo podariť," vydýchla som a stále som si nebola istá, či je dnešný deň nočná mora, ktorý sa zmenil na prekrásny sen.
,,Podarilo. Nepodceňujete ma, moja milovaná. Ešte stále si myslíte, že nie som hodný vašej lásky?" keby len nehovoril tieto slová. Tie slová sa mi tak hnusili. Mala som chuť zbehnúť dole a vybozkávať ho ako brata. A zároveň sa mi hnusilo pomyslenie na to, že by som sa ho dotkla, lebo som vedela, ako to bude brať on. ,,Čaká len na teba," obišla som stôl a prešla som ku klietke. Zviera zúrivo buchlo do tyčí a ukázalo svoje tesáky. Neuveriteľne silný tvor. Možno najsilnejší v tejto dobe.

~*~

(Salix)
,,Zbláznil si sa," strčil do mňa tak prudko, až som chrbtom narazil do steny, ale mne to bolo jedno. Už mi bolo všetko jedno. Mohol som sa nechať zabiť. Nestihol by som Kovuovi vraziť ten nôž do chrbta a aj keby som to stihol, nič by sa mu nestalo. Len striebro zabije vlkodlaka. Išiel som na jasnú smrť. Bol som si toho vedomý a bolo mi to jedno. Bez Sarai ani nechcem žiť.
,,Prečo? Rýchla smrť je lepšia ako toto trápenie," šepol som a neprestával som hľadieť na svoju pravú ruku s nožom. Cítil som na tvári slzy. Bol som zúfalý a keď začal Kovu rozprávať, nedokázal som v sebe už viac potlačiť tú zlobu. Kovu má pre Sarai darček. Modrého vlka. Vlka, ktorého vždy tak veľmi chcela. Kayla nám to povedala ešte pred plesom. Pre otrokov to nebola žiadna novinka. Alex ma vyviedol akurát vo chvíli, keď dnu tlačili zajaté zviera.
,,Sarai to zabije! Chceš, aby sa aj ona kvôli teba trápila?! Nezbláznil si sa náhodou?! Pokiaľ zomrieš, pre ňu to bude katastrofa. Uvedomuješ si, čo jej tým spôsobíš?!" vytrhol mi nôž z ruky, možno aj preto, aby som ho začal konečne vnímať. ,,Nemám časť ťa stále chrániť! Pokiaľ sa ti niečo stane, umrie s tebou aj tá, čo ťa miluje. Uvažuj!"
,,Ale ja to nedokážem. Nedokážem to. Neviem sa o ňu deliť s jej bratom! Neviem!" neznášam situácie, ktorým sa nedá vyhnúť. Neznášam, keď sa niečo nedá obísť a toto bola jedna z tých situácii. Nech urobím čokoľvek, Sarai si Kovuho vezme. Lusien a jej matka ju nenechajú cúvnuť. Ani som si na jej rodičov nestačil pomyslieť a všimol som si, ako sa Sierra rýchlo ponáhľa chodbou. Jej krok bol rýchly, ako keby ani nechcela, aby si ju niekto všimol a chvíľu po nej cez chodbu prebehol jej otrok. Julien. Druhý upír spred vojny. Spred tohto pekla. Teraz už som veril, že vtedy sa žilo lepšie. Aspoň nám upírom určite.
,,Vnímaj ma," Alex mi luskol pred tvárou. ,,Už ťa nebudem kryť a ani chrániť. Mal by som ťa nahlásiť a nechať popraviť. Kvôli Sarai to neurobím, ale urobím to naposledy. Teraz choď domov a vyspi sa. Vychladni a potom si pohovor so Sarai. Uzavri to s ňou, než sa obaja zbláznite!"
,,Neposlúchne ma a ja ani nechcem, aby ma poslúchla. Milujem ju a je mi jedno, čo si o tom myslíš," odlepil som sa od steny. Alexov oči sa stiahli do štrbiniek. ,,Ja sa teraz vrátim domov. Už sa nedokážem vrátiť na ples, ale so Sarai to nevzdám. V tomto ťa neposlúchnem. Nie preto, že by som nechcel, ale preto, že to jednoducho nedokážem."
,,Hlavne na dnešný večer vypadni z palácu," Alex ukázal smerom ku kuchyni. Jediné miesto odkiaľ mohli otroci opúšťať palác, teda ak nešli po boku svojho majiteľa. Poslúchol som ho. Čo iné mi aj zostávalo. Keby som sa tam vrátil, tak vážne niečo vyvediem. Alex sa stratil v dave ľudí. Stojí tam teraz? Stojí tam uprostred sály, tak očarujúco krásna ako vždy? Hľadá ma? Budú ma jej oči hľadať v dave? Vie, že som preč? Vrhla sa bratovi do náruče, keď jej priviedol modrého vlka? Kovu konečne nahlas vyslovil, že ju miluje. Znechutí to Sarai alebo nie?
,,Konečne niečo rozumné," otočil som sa za hlasom. Cameron ma pozoroval opretý o zárubňu sály. Všetci šľachtici upierali pohľad do stredu sály a to mi len potvrdzovalo, že kráľovské deti ešte stále obiehajú okolo klietky s modrým vlkom.
,,Ja sa nedám odbiť," odsekol som a vytratil som sa v chodbe. Keď som bol preč z paláca, noc ma prikryla prívetivou tmou. Zahalila moje zúfalstvo. Moju túžbu po hlúpych činoch. Kovuho nezabijem. Jediné, čo môžem urobiť, je to, že sa s tým zmierim.
 


Komentáře

1 Arniel Arniel | 12. července 2011 v 18:34 | Reagovat

wau... krásna kapitola :D

2 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 7:15 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama