• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Predok

4. srpna 2011 v 20:29 | Simča |  Kráľovstvo vlkov
Rest: 50. část - Predok


(Sarai)
,,Fúúúj, Amira stačí, ble," Simon sa snažil vyhnúť ďalšiemu streknutiu voňavky. ,,Veď ma tým sajrajtom zadusíš!" Našťastie Amirin otec nebol doma a služobníctvo dostalo prísny príkaz mlčanlivosti, ktorý mohla zrušiť jedine Amira. Desvar na Amiru čakal pred domom a tak nemal poňatie, čo sa tu robí.
,,Čo myslíš tým sajrajtom, ty malý nevďačník?! Minula som na vás všetky moje najlepšie voňavky! Chceš tým povedať, že moje voňavky smrdia?!" Amira si založila ruky na prsiach a pretínala môjho malého brata pohľadom.
,,Chcem tým povedať, že voňajú, ale len v rozumnom množstve. Fuj, ja páchnem," Simon na mňa nešťastne pozrel. ,,Vážne je nutné náš pach prekrývať až tak prehnane? Veď ideme len s Desvarom."
,,S Desvarom, ktorý je čisto náhodou jeden z najlepších vlkodlakov vôbec. Ver mi, že sme dali aj málo," povedala som mu zmierlivo, ale on len niečo zamrmlal a sadol si do tašky. Dragan sa s úškrnom už stihol zazipsovať. Aspoň niekto sa dobre bavil. Dragan nemal čo stratiť. Devil len dotiahol zvyšok Draganovho zipsu.
,,Radšej si už švihnite, nech môžem kývnuť Desvarovi, aby mi poslal stráž," sykla na nás Amira a popohnala ma do vaku. ,,Verím, že sa skoro vidíme a táto situácia sa vyrieši," šepla mi, keď dotiahla aj môj zips. Môj svet zahalila tma, len po chvíli som počula Amirin hlas. ,,Tých osem tašiek," áno správne, osem. Ona si samozrejme niekam potrebovala zabaliť a to nespomínam, že ja som ležala na polovici jej tričiek. Tá baba bola v tomto tak trochu magor. Išla na víkend, ale zbalila polovicu baráku. Zadržala som syknutie, keď som dopadla do malého nákladiaku! Áno, išli len traja, ale Amirine tašky s nami zabrali deväť miestne auto. Zadržala som ďalšie zasyknutie, keď na mňa dopadla taška s ďalším telom. Kurnik! Z jednej strany to bolo nepremyslené.
,,Načo toho potrebuješ toľko?!" spýtal sa úprimne šokovaný Desvar. Potrebovala som zmeniť polohu, lebo niečie, -odhadovala som, že koleno, -ma tlačilo do boku, ale nemala som odvahu na to, aby som sa pohla. Keby si to niekto všimol, tak na útek môžeme rovno zabudnúť. Nech už na mne ležal ktokoľvek, bol riadne ťažký. Ale rovnako nepohyblivý ako ja.
,,HEJ!!!" zrevala konečne Amira, ale až tak, že aj keď som nechcela, tak som sebou trhla. ,,Bacha na tie tašky, ty idiot! Mám tam aj ľahko rozbitné veci! Keď mi niečo vytečie medzi rifle alebo tričká, tak ťa dám zbičovať!" revala na nejakého chudáka, ale teraz som dotyčného veľmi neľutovala, lebo už som si vedela, predstaviť, ako sa cítia veci v taškách. Niekto by mohol namietať, že veci necítia, ale to ešte nebol v taške! Teraz budem súcitiť s vecami a osobne sa ospravedlním každému predmetu, ktorý som nešetrne hodila do kufra, keď sme niekam išli.
,,Aj tak mám pocit, že sa ti tam už povylievala celá drogéria. Poriadne to páchne," poznamenal Desvar niekde v mojej blízkosti dosť znechutene. Úplne som strnula. Len nech si nič nevšimne. Len nech od zápachu tých Amiriných voňaviek nič necíti.
,,Nemáš byť za volantom!" obrýkla sa na neho nevrlo. Desvar len niečo zamrmlal. Netušil, že po pár míľach dostane po hlave obzvlášť ťažkým predmetom. ,,A ty nastúp, miláčik," jediný, s kým cukrovala, bol iba Devil. Bola som neskutočne rada, keď sme vyštartovali a Amira sa nám rozhodla oznamovať, kde sa práve nachádzame a tak hovorila. ,,Tento Flotelov butik mám veľmi rada. Hej, Basterovo divadlo. Chodíš, ty neandertálec vôbec na predstavenia? Ale to už sme pri bráne? Tá cesta cez mesto mi ušla." A tak podobne. Desvar len občas niečo zamrmlal, ale inak bol ticho. Keď sme prešli bránou, Amira si začala niečo pospevovať, ale inak nepadlo ani slovo. Nebolo čo oznamovať. Jedine, že by oznamovala stromy. A to by som sa asi veľmi nezorientovala. Neviem, kto na mne ležal, ale podarilo sa mu posunúť nohu tak, aby ma už netlačila. Budem mu musieť poďakovať.
,,Pri odbočke doľava, že?" spýtal sa Desvar unudene po chvíle, ktorá musela byť večnosťou. Amira zamrmlala na súhlas.
,,Nemôžem uveriť, že už ideme dve hodiny. Skočím si pre niečo na jedenie dozadu. Chceš tiež niečo?" Týmto nás všetkých upozornila, nech sa radšej pripravíme na náraz. Nemusela totiž stihnúť zdrapnúť volant. Išli sme rýchlo, to som cítila. Bolo možné, že skončíme v strome, keď ho udrie.
,,Keď tam niečo máš, tak daj," počula som, ako Amira prelieza a zatajil sa mi dych. Tiež som počula rozopínanie jedného zo zipsov. Do jedného z vakov si schovala ťažkú drevenú sošku od nich z domu. Len ho udri správne, Amira, inak máme problém.
,,Mám tu rohlík so šunkou. Chleba so slaninou a ešte tu mám toto...," vtedy sa už ozvala len dutá rana. Pevne som privrela oči a pripravila som sa na náraz, ale ten nenastal. Auto trochu vykrivilo vybehlo asi na kraj, lebo nás poriadne natriaslo, ale následne pomaly zabrzdilo. ,,Tak vyliezať, banda lenivá!" skríkla Amira a ja som si prstom rýchlo urobila dieru. Zo mňa vstal Dragan. Jeden bod k dobru má a to ten, že naozaj s tým kolenom uhol, ale tušila som, že to bude niekto ťažší. To na mňa nemohli hodiť Simona! Ten neváži ako Dragan.
,,Žije vôbec?" polámaná som vyšla z auta a pozrela som na Desvara. Bočné sklo bolo od krvi a ja po tvári mu stekala krv. ,,Neprehnala si to s tou ranou trochu?"
,,Chcela som mať istotou, že to zaberie," trhla ramenami Amira absolútne nevyvedená z mieri, ako keby toto robila bežne. ,,Keby vlkodlaka zabil len úder do hlavy, tak polovica z nás už je po smrti. I keď mám pocit, že vidím jeho mozog," zhodnotila a pokrčila čelo zamyslením. ,,A Devil bravúrne chytil volant. Dobrá spolupráca," žmurkla na svojho otroka.
,,Fuj, to je hnus," zhodnotil Simon krvácajúceho Desvara, kým Julien, Salix a Avdon brali potrebné veci na prežitie v tomto lese. Dragan ten už zhlboka dýchal čerstvý vzduch lesov. Zdalo sa mi, že je vyslovene nadšený.
,,Aspoň na jedno sa nám otrok zíde," poznamenal Dragan škodoradostne a hodil na Avdona jeden batoh. Všimla som si, že nikto neberie jedlo, ktoré dala Amira pripraviť. Ale Dragan môj pohľad zachytil. ,,Zbytočnosti by nás len zdržovali," poznamenal. ,,V lese si niečo chytíme."
,,Hej, jedlo je úplná zbytočnosť," poznamenala som kyslo, ale Dragan sa už vybral smerom na sever. Naposledy som sa objala s Amirou. Verila som, že babka toto vyrieši a mi sa už skoro stretneme. ,,Simon," prehodila som cez neho jednu ruku a spolu sme sa vybrali do lesov, v ktorých väčšina z nás vždy zahynie. Už chápem, čo tým Salix myslel, že Julienovi neverí. Tu sme na neho a na Dragana boli úplne odkázaní.

~*~

(Avdon)
,,Fajn, a teraz formality," zastavil nás asi po pol hodine Dragan. Aj Juliena zarazilo, že nepokračoval ďalej. Sarai išla spolu so Simonom, pred nimi som išiel ja, viedol nás práve Dragan a Julien so Salixom uzatvárali skupinu vzadu.
,,Láskavo nezdržuj. Musíme sa tam dostať čo najskôr," obrýkla sa na neho moja pani. Všimol som si, ako sa k nej Simon bližšie privinul. Na les okolo seba nehľadel príliš priateľsky. Dakedy, v dávnych dobách, boli lesy to posledné, čo vlkodlakom a upírom poskytovalo aké také útočisko a dnes sú lesy nenávidené, aj nami samými. Ale kto by sa divil. Lesy dnes boli plné oblúd. Divných zvierat a bytostí, ktoré len striehli na chvíľu, kedy vám mohli rozpárať hrdlo. Lesy boli pod stálym príkrovom mrakov, takže aj za dňa boli temné a tajomné. Každá rastlina a každý živý tvor sa do vás túži zahryznúť. Dnes stromy neboli krásne zelené, ale boli temné a vyzerali ako choré. Dnešné lesy boli skazené, ako všetko, čo tu po výbuchu ostalo. Planéta sa z toho šoku nikdy nemala spamätať.
,,Tu už nie si princezná, zlatko," Dragan pohrdlivo vykrivil peru a ruky zložil na prsiach. ,,A ja odmietam pokračovať s týmto na krku," ťukol si do obojku. ,,Som v nevýhode. Pokiaľ nás niečo napadne, nedokážem uchrániť, ani sám seba. Takže čo keby ste mne a Julien...," Dragan sa zarazil, lebo si všimol, že Julien na krku obojok nemá. ,,Ako si...?"
,,Ja som ten čo tie obojky vymyslel," poznamenal Julien s nadvihnutým obočím. Vyslúžil si niekoľko prekvapených pohľadov. ,,Sú zastarané. Nikto ich nemenil. Stále fungujú na odtlačok prstu majiteľa."
,,Ty si vymyslel tie obojky!" zrúkol Dragan rozčarovane. ,,Chceš mi povedať, že som ten krám nemusel mať na krku celú tú dobu, lebo ty si vedel, ako s ním dole! Navyše, prečo si, ty kretén, vymyslel obojky, ktoré z upírov robia otrokov?!"
,,Ja som ich nie tak úplne vymyslel. Ja som len dal Sivej návrh a ona ho realizovala. Netušil som, že sa na to pýta vážne. Vtedy som netušil, že nás plánuje zotročiť. Vymysleli to jej vedci. Ja som mal iba nápad," Julien trhol ramenami. ,,Ale ako hovorím, ostali v zastaranej metóde. Odtlačky sa už dnes nepoužívajú, ale tie obojky stále reagujú na odtlačky. Pokiaľ chceš ten obojok dole, povedz Simonovi."
,,Simon," Dragan sa otočil na mladého princa, ale viditeľne to v ňom stále vrelo, asi si pripadal Julienom zradený. Salix sebou trhol. Asi sa mu rovnako ako mne nezdalo, že by Dragan nemal mať obojok, ktorý ho spútava. Prišiel mi príliš nebezpečný. Sarai cez princa opäť prehodila ruku v ochranárskom geste. ,,S tým obojkom na krku odmietam pokračovať," zvrčal temne.
,,Simon, daj mu ho dole, lebo bez neho to nezvládneme, v tom má pravdu," Julienova ruka dopadla na princovo rameno. Simon len jemne prikývol a pristúpil k Draganovi. Každý z nás tušil, že Draganovi sa tak úplne nedá veriť, ale nikto nečakal, že Dragan okamžite zaútočí. Ako náhle obojok padol do blata, Dragan zvrčal, zovrel princovo hrdlo a tresol ho o najbližší strom. Simon bolestne vykríkol.
,,Simon!" vykríkla Sarai a už-už by sa premenila, keby jej Julien nepoložil ruku na plece a nezadržal ju. Ja a Salix sme sa tiež bojovo prikrčili a vycerili zuby. Salix zamrmlal, že tušil, že sa im nedá veriť.
,,Ty si si vážne myslel, že sa so mnou môžeš hrať!" zreval Dragan na Simona a zase ho zovrel tak pevne, že mladý vlkodlak opätovne zavil bolesťou. Zbadal som aj slzy. Nemohol byť dvakrát jemný. ,,Ponižovať mňa, má isté následky!"
,,Nie, Sarai, zabije ho skôr, ako sa premeníš," Julien pevne zovrel vrčiacu Sarai a tá mu natoľko verila, že len ostala prikrčená, ale nepremenila sa a ani nezaútočila. Len sa trhla po každé, keď sa Simon bolestne nadýchlo. ,,Okamžite ho pusť, Dragan!" zavelil naštvane Julien a on si dovolil priblížiť sa k nebezpečnému upírovi. ,,Hneď!
,,A čo keď ti jednoducho nevyhoviem," sykol Dragan a zase zovrel Simona príliš bolestne, lebo chlapec znovu vykríkol. Po tvári mu stekali slzy ako bolesti, tak strachu. Jedno sa mu muselo uznať. Dokázal mlčať. Neprosil, možno pochopil, že je to pri Draganovi zbytočné. ,,Čo keď ho jednoducho zabijem? Mám na to právo. Ponížil ma a nie raz!"
,,Tvoja pýcha bola zranená. No a čo?! Mne je to jedno! Máme teraz dôležitejšie veci na práci a Sivej nám asi nepoďakuje, keď zabijeme jej vnúča, čo povieš?" Julien sa snažil znieť pokojne, aj keď v jeho hlase bola potlačená zlosť. Dragan doslova frustrovane zavil.
,,Prestaň už! Koho zaujíma, čo sa Sivej bude alebo nebude páčiť! Už sa preber, Julien! Vieš, v akej dobe žijeme?! Došlo ti to už konečne?! Nikoho názory Sivej nezaujímajú. Zotročila nás! Urobila z nás menej ako psov! Menej ako zver! Zabudni na ňu! Nech si Sivej problémy so svojím kráľovstvom vyrieši sama! My ich zabime. Všetkých. A vráťme sa do lesov, kam patríme! Toto nie je náš problém! Je to problém vlkodlkaov. Tých vlkodlakov, ktorí nás zotročili! Zabudni už na nich! Nezaslúžia si tvoju pozornosť!" Dragan sa doslova chvel zlosťou.
,,To kto si zaslúži moju pozornosť a kto nie, je na mne. Je to moje rozhodnutie. To si určím sám," štekol Julien naspäť a ruky zovrel do pästí. ,,Uvedomuješ si, koho chceš zabiť. Uvedomuješ si, koho držíš pod krkom," ukázal rukou na Simona, ktorý sa zbytočne snažil odtiahnuť Draganovu ruku zo svojho krku. Jeho stisk musel byť pevný.
,,Nikoho!" zvrčal opätovne Dragan. ,,Už sa spamätaj! Tvoju pozornosť si Sivej nezaslúžila, zotročila nás. Celý náš druh. A evidentne si ju nezaslúžila ani Sierra. Prečo by títo mali byť iní!"
,,Vždy si na Sierru žiarlil, Dragan. Ale ty nie si o nič nemej môj syn, ako ona moja dcéra. Pusť môjho vnuka, Dragan! Nedržíš pod krkom obyčajného vlkodlaka. Nemáš v úmysle zabiť obyčajného vlkodlaka, ale môjho vnuka! Syna mojej dcéry!" Sarai šokom otvorila ústa a myslím, že nielen Sarai. Salix rýchlo pozrel na svoju milovanú. Toto asi netušil nikto. ,,Vždy si chcel so Sierrou súperiť. Ale ja som vás vždy miloval oboch rovnako. Dnes potrebuje tvoja sestra pomoc. Pomôž mi zachrániť moju rodinu. Našu rodinu, Dragan!"
,,Nie je to naša rodina!" Dragan Simona pustila a ten padol na kolená kašlúc. Julien bol skokom pri ňom a okamžite si ho vtiahol do náruče. Ja a Salix sme znovu zovreli Saraine ruky, aby sa k bratovi nevrhla. Evidentne mala v hlave hlavne jeho. ,,Nie je to moja rodina! Oni sú nuly! Ja nie som tvoj syn! Si môj stvoriteľ, nie otec! Si otec tej, ktorá neváhala a vrhla ťa do otroctva! Si milenec tej, ktorá ťa vyštvala zo svojho života! Vykopla ťa ako psa a týmto vlkodlakom ty chceš pomáhať!"
,,Milujem ich, Dragan! Tak ako milujem aj teba, milujem aj ich!" Uvedom si to prosím ťa! Máš na výber len dve veci. Buď to mi pomôžeš alebo sa mi spakuješ z cesty!" Dragan opäť zavil zlosťou a udrel do stromu tak, až sme počuli praskanie kôry. ,,Potrebujem ťa, Dragan. Prosím. Bez tvojej pomoci to nezvládnem. Ty jediným si dosť silný na to, čo v tomto lese žije. Ja som len rýchly."
,,Chceš po mne príliš, otec," to slovo pohrdlivo vypľul. ,,Chceš, aby som pomáhal niekomu, kto ma ponižoval? Chceš, aby som pomáhal niekomu, pre koho som bol menej ako nula? Chceš, aby som pomáhal tým, ktorí si zo mňa urobili psa?!"
,,Sierra je moja dcéra. Sarai, Kovu a Simon sú moje vnúčatá. Či sa mi to páči alebo nie, je to tak. Prosím. Prosím, Dragan, bez teba to nezvládnem," Dragan znechutene pozrel naším smerom. Zdalo sa mi, že Sarai je jedno, čo sa tu práve hovorilo. Hľadela na Dragana ako na niekoho, koho v najbližších sekundách zabije. Dragan preniesol svoj pohľad na Simona skrčeného v Julienovej náručí. Opatrne hľadel na ,,svojho otroka." Došlo nám to neskoro. Dragan nemohol byť otrokom. Bol príliš nespútaný.
,,Fajn. Ja ti pomôžem! Budem riskovať, že toto celé skončí krachom a my dvaja pravdepodobne na prach. Lebo sa nemýľ. Tvoja dcéra nás dá zabiť a ešte sa na tom dobre pobaví," Julien zmierene prikývol. ,,Mali by sme sa pohnúť. Keď padne noc, tak putovať nemôžem," Dragan pozrel na oblohu. ,,Aj tak nás len zdržujú," Julien pomohol Simonovi na nohy. Sarai sa už nenechala zadržovať, jednoducho k bratovi pobehla a schovala ho vo svojej náručí.
,,Mimochodom, Dragan," šepol Julien a keď na neho Dragan pozrel, skončil skučiac na zemi. Nikto si nevšimol, kedy Julien zdvihol zo zeme konár, ale asi vtedy, keď vstával. V každom prípade, teraz ho zaryl hlboko do Draganovho brucha, ale rýchlo ho aj vytrhol, len nechal Dragana nech v bolestiach klesne na kolená. ,,Ešte raz sa mi postav a bude to bolieť viac," oznámil mu s pokojom starých Angličanov.

~*~

(Simon)
,,Plánuješ mi to aj vysvetliť," sykla Sarai vedľa mňa po pár metroch. Dragan sa spamätal rýchlo. Vystrašil ma. Hrozne ma vystrašil. A jeho ruku okolo krku som stále cítil. Na chvíľu mi vážne prestal pripadať tak nehorázne sexi a uvidel som v ňom len beštiálneho vraha. Nič viac.
,,Neviem, čo viac k tomu povedať," šepol Julien, ktorý kráčal pri nás v bezprostrednej blízkosti. Tvorili sme celkom ucelenú skupinu, len Dragan občas zmizol. Bol o dobrý kus popredu a občas zamrmlal, že takto tam nedôjdeme ani o týždeň.
,,Napríklad, ako to celé bolo," sykol Salix, ktorý evidentne stále Julienovi neveril. Neviem prečo, ale ako náhle vyslovil kto je, pocítil som k nemu neskutočnú dôveru. Vážne mám predka upíra? ,,Bez lží. Nikto nikdy nevedel, kto je otec Sierry. Sivej to tajila. Chceš mi povedať, že otec kráľovnej je otrok? Čo je druhý nezmysel, keďže upíry nemôžu mať deti. Je to dosť nepravdepodobné."
,,Kedysi sa aj upíri rovnako ako vlkodlaci rodili a stávali. Ale len tak ako je to pri vlkodlakoch, len rodený upír mohol počať dieťa. Aj ja som upír, ktorý sa narodil a ako taký smiem mať deti. Dragan je upír, ktorého stvorili. Je vlastne z mŕtveho tela a niečo čo je mŕtve, nemôže počať potomstvo. Takže tak ako vlkodlaci. Premena človeka na vlkodlaka človeka zabije. A premenený vlkodlak nemôže mať deti, ale pokiaľ sa vlkodlak narodí, môže mať potomkov."
,,Nikdy som o upírovi, ktorý by mohol mať deti, nepočul," zamrnčal Avdon.
,,Samozrejme, že nie. Takí ako my sú už väčšinou mŕtvy. Čistí upíry. Upíry rodení sa len tak nedajú chytiť. Buď sa pohybujú v týchto lesoch alebo sú už dávno mŕtvi," vysvetlil Julien. ,,To čo sa nachádza v meste, sú už len upíry premenení. Ešte pred vojnou som poznal Sivej," šepol. ,,Zamilovali sme sa do seba. Mala ma zabiť, ale nedokázala to. V tej dobe som zacvičoval Dragana. Bolo to tesne po jeho premene. Jej svorka nás zajala, ale Sivej ma nedokázala zabiť. Dá sa asi hovoriť o láske na prvý pohľad," jemne sa zasmial. ,,Miloval som ju. Miloval som ju až tak, že po vojne som s ňou počal dieťa. Neušil som to, keď som odchádzal. Keď som sa po šestnástich rokoch vrátil, už ma vítala mladá dáma. Sierra bola krásna a unikátna, aj keď slabá a ľahko ovplyvniteľná. Všetci vedeli, že so Sierrou trávim všetok svoj čas, no nikto netušil prečo. Hovorili sa báchorky o tom, že mladá princezná je do mňa zamilovaná, nikto netušil, že to tak nie je. Nikto nevedel, že som jej otcom."
,,Krv. Tá krv, ktorú jej nosili otroci v zdobených pohároch," šepla Sarai. Ja som netušil, o čom hovorí, ale jej oči boli ako stratené, ako keby si niečo uvedomila. ,, Pila veľa. Často mala na stole vínovú fľašu s krvou. Myslela som, že je pre jej otrokov, ale kto by otrokov kŕmil z tých najkrajších vínových fliaš."
,,Správne, Sarai, tvoja matka potrebuje krv, rovnako ako ja. Ibaže ona sa na nej stala viac ako závislá. Ona ako vlkodlak mala piť len trochu, ale krv ju upokojovala a tak pila čím ďalej tým viac. To jej zatemňovalo úsudok a zmysli," Julien smutne povzdychol. ,,Sivej ma vyštvala v dobe, keď sa rozhodla upírov zotročiť. Nechápal som prečo. Môj odchod predtým, než sa Sierra narodila, bol dohodou. Dohodli sme sa, že musím odísť. Vedela to. Mohla mi povedať, že čaká moje dieťa."
,,Nemohla," nesúhlasila moja sestra a Julienov pohľad sa stretol s jej. ,,Nemohla, lebo vedela, že tak by Sierra nebola uznávaná. Vedela, že by ju ponížili. Kto by chcel kráľovnú, ktorá je na poli niečo tak nízke, ako je upír?"
,,Ja viem," šepol Julien a viac už nikto neprehovoril. Išli sme za Draganom, ktorý si slobodu viditeľne užíval, mlčky.
 


Anketa

Štvou vás reklamy na blogu?

Ano, strašně 36.1% (13)
Docela ano 38.9% (14)
Ani ne 11.1% (4)
Už jsem na to zvyklý 13.9% (5)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama