• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Vyhraný boj

15. září 2011 v 20:25 | Simča |  Kráľovstvo vlkov
63. část - Vyhraný boj


(Simon)
,,Čo stále sleduješ tie hodinky?" zasmial som sa, keď som odpočíval v Kovuovej náručí. Bol som tak rád, že ma brat opäť objíma. Sarai si zavolala Juliena, Zosime, Avdona aj Dragana, aby im povedala, čo sa stalo. Zosime bola síce zainteresovaná, ale Julien sedel na sedačke a vyzeral mierne v šoku. Mám dojem, že preto, lebo ho Sivej oklamala.
,,Čakám, kedy budú dve," priznal sa Kovu a pobozkal ma do vlasov. Už ma zase nevyháňa. Už mi zase ukazuje, ako ma má rád. ,,Má totiž prísť návšteva. Ja som vám mal do druhej všetko vysvetliť. Do druhej zase mama všetko vysvetlí Jessemu a tvojmu Salixovi," pozrel na sestru nežne.
,,Môjmu Salixovi," zopakovala sestra s úsmevom. ,,Nemôžem veriť tomu, že vieš o tom, že tancujem pre Bastera a že ti nevadí, že spím s upírom. Koniec koncov, je to upír a ty si vždy ukazoval, ako nimi pohŕdaš. Alebo...," chlipným pohľadom si obzrela Zosime. ,,Nám tiež chceš niečo povedať." Kovu zrazu smutne vzdychol. Vytratilo sa z neho všetko to nadšenie. ,,Niečo som povedala zle?" spýtala sa Sarai trochu neisto, keď Zosime venovala Kovuovi ľútostivý pohľad. Mňa pustil z náruče a na posteli sa posadil.
,,Asi by ste mali niečo vedieť. Naša matka obyčajne nikomu neverí a predsa sa nebála mi predať tvoju moc. Je totiž jedna vec, ktorú som vám nepovedal," neisto si zahryzol do spodnej pery. Jeho pohľad bol nežný, ale aj smutný.
,,Čo si nám nepovedal? Kovu," položil som bratovi ruku na plece. Usmial sa na mňa, ale ten útrpný pohľad sa nedal prehliadnuť.
,,Mama vedela, že ťa nikdy nezradím Sarai, lebo ťa skutočne milujem viac, akoby som sestru milovať mal," Sarai sebou trhla a aj ja som zvážnel. ,,Aj teba Simon," pomaly na mňa pozrel. Stiahol som ruku z jeho ramena. Čože? O čom to hovoril? ,,Nemyslite si nič zlé. Nie je to tak, ako vás to napadlo. Nie je v tom nič romantické. Je to posadnutosť. Je to kliatba a uvrhla ju na mňa Sivej, keď sme sa narodili. Sivej za pomoci Lyry."
,,O čom to hovoríš, Kovu?" Sarai sa na brata mračila, ale nebola ostražitá a tak som sa rozhodol, že mu budem veriť aj ja. Nikdy mi v podstate neublížil. A k tomu, čo sa stalo v posledných dňoch, podal dostačujúce vysvetlenie.
,,Keď sme sa narodili, tak Sivej prišla naspäť do kráľovstva. Prišla za svojimi novonarodenými vnúčencami, aj keď to Lusien zakázal. Sierra sa mame vzoprela a chcela ju vyhodiť. Vtedy ma Sivej za pomoci vody od Lyry prekliala," Kovu hľadel smutne do periny. ,,Nikdy nenájdem lásku. Nikdy sa nedokážem zamilovať. Nie tak, ako sa muž do ženy má. Nikdy nepoznám lásku romantickú. Budem milovať, len svojich súrodencov a svoju matku. Budem vás milovať a chrániť, aj keby ma to malo život stáť a aby som to robil dobre, nesmie mi v tom stáť žiadna iná žena."
,,Sivej vás chránila pred Lusienom," šepol Julien a konečne zdvihol pohľad. ,,Rozhodla sa, že radšej uriekne vášho brata a vezme mu lásku, ale výmenou za niečo, že áno, Kovu? To Lyra. Lyra si vypýtala tvoju lásku, ale za niečo, že áno? Nenarodil si sa prirodzene silný a rýchly, že je to tak."
,,Nie, narodil som sa ako každý iný vlkodlak. Nebol som nadpriemerne silný, ani rýchly. Lyra sa dohodla so Sivej," priznal Kovu neisto. ,,Ona mi dá silu a rýchlosť pre vlkodlakov nevídanú, aby ma mohla chrániť, ale výmenou za to, chce moju schopnosť milovať. Sivej to vyhovovalo, len ju požiadala, aby som miloval aspoň svoju rodinu. Teda okrem Lusiena, prirodzene."
,,Sivej ťa zapredala? Ty nikdy nepoznáš lásku, akú cítim ja k Salixovi?" Sarai podišla k bratovi a rukou mu prešla po tvári. Zozadu som ho objal a položil som si bradu na jeho rameno.
,,Nepoznám, ale prestaňte vy dvaja," Kovu sa snažil byť veselý kvôli nám. ,,Ja milujem vás a to mi stačí. Táto láska je tiež skvelá, tak čo. Navyše, aspoň sa nemusím báť, že mi nejaká husa zlomí srdce. Jedine, že by mi ho zlomil jeden z vás a na to asi nebudete mať dôvod. Ja som lovec a nie muž k deťom a rodine. Nakoniec, je to pre mňa výhra."
,,Tomu ani sám neveríš, ale nechám ťa v tom," povedal som veselo a vtedy som si spomenul na.... ,,Arion!" vykríkol som a Kovuho som pustil. Obaja moji súrodenci na mňa nechápavo pozreli. Bol by som prisahal, že som si periférne všimol, ako sa Dragan zamračil. ,,Dal si ho zavrieť dole v kobkách. Musíš ho pustiť. Aj keď nechápem, k čomu si v svojom pláne potreboval uväzniť Ariona."
,,Myslíš, toho vodníka," zvrčal Kovu tak, až som sebou trhol a vyvalil na neho oči. ,,Jeho som nevytiahol z vody preto, lebo by to bolo nutné, ale preto, že ťa skoro utopil! Ohrozil ťa, Simon! Vieš si predstaviť, ako som sa bál! Chcel som z tej mizernej ryby urobiť šalát!"
,,Arion ma predsa neohrozil. Len bol naštvaný, ale nikdy by mi neublížil, on ma totiž mil...," zarazil som sa mierne som sčervenel. Zrazu ma pozorovala celá miestnosť a napäto čakala, kedy dopoviem. Teda okrem Dragana, ten sa len mračil. Bol naštvaný na to, že sa o Ariona starám. Ale Arion bol môj priateľ.
,,Čo?" vyzvala ma nechápavo Zosime, ktorá čakala nejako napäto. Obyčajne ju moje dokončené, či nedokončené vety nezaujímali.
,,Miluje," dopovedal Dragan nevrlo a tým sa pohľad všetkých stočil na neho. ,,Tá mizerná treska ho jednoducho miluje. Vtedy chcel utopiť mňa a nie Simona. Lebo Simon mu povedal, že má rád mňa a nie jeho. Na nejakú hlúpu rybu, je až moc žiarlivý."
,,Tu nejde o žiarlivosť. Zdá sa, že skoro umrie aj posledný z morských ľudí," Kovu vyzeral zamyslene a znel, akoby ho to predsa len trochu mrzelo. Moje srdce však vynechalo úder. Čo? O čom to hovorí? Arion je kamarát a prečo by umieral?!
,,Čo tým myslíš?!" zvrčal som trochu nepríjemne, lebo Kovu bol ďalej zamyslený, ale reagoval na mňa, až keď som do neho nevrlo strčil.
,,Ide o to, že...," Kovu sa znovu ako keby stratil v spomienkach. ,,Nie som si úplne istý, ale mám dojem, že...," buchol som ho chrbtom ruky do pleca. ,,Nesmieš si to potom vyčítať Simon, ale keď sa morský človek zamiluje, tak musí presvedčiť toho, koho miluje, aby ho miloval, inak umrie. Aspoň medzi nimi to tak funguje. Keď sa morský muž zamiluje do nejakej morskej panny, tak sa jej dvorí dovtedy, dokým nie je jeho. Ale keď ho odmietne, lebo sa zamiluje do iného, tak morskému mužovi praskne srdce. Doslova. Morských ľudí vážne láska zabíja. Vraj milujú inak ako my. Viac intenzívne, je to viac fyzické."
,,Chceš mi povedať, že keď Arionovi neopätujem lásku, tak zomrie!" vybehol som na brata nepríjemne šokovaný. Kovu vyzeral stratene. Neisto a nervózne.
,,Ja neviem. Len tvrdím, že takto to existuje medzi nimi. Ja neviem, či to platí, keď sa zamiluje aj do človeka. Je mi to ľúto, Simon, ale vážne neviem," Kovu mi prešiel rukou po tvári. Moje srdce ako keby niečo stislo. Nechcel som, aby Arion umrel.
,,Asi je jedno, do koho alebo do čoho sa zamilujú. Podľa toho, čo si povedal, ich zabije bolesť," povedal Julien múdro. ,,Divím sa, že nezabila mňa. Keby som toto vedel o morských ľuďoch skôr, tak by som si prial byť jedným z nich," hundral si viac pre seba ako pre nás. Dragan ho preťal rozladeným pohľadom a doslova som z neho cítil nepríjemné odseknutie. Ostal však mlčať. Nedráždil svojho stvoriteľa.

~*~

(Sarai)
,,Vzhľadom na okolnosti a keď sa za neho zaručíš," zdôraznil Kovu Simonovi. ,,Môžem Ariona presunúť do jedného z bazénov v západnom krídle. Ale do jazera ho ešte nevrátim," povedal rýchlo, keď sa Simon nadychoval, aby mu pripomenul, že Arion patrí do jazera. ,,Vystrašil ma a tak si zaslúži trest. Neubudne z neho, keď nejaký čas bude nad sebou musieť rozmýšľať. Ale pokiaľ niečo vyvedie, tak ho nenechám umrieť prirodzene a ani na prasknuté srdce, ale sám ho z tej vody vylovím a nechám vysušiť." Simon pozrel na pomoc smerom ku mne.
,,Na mňa nepozeraj. Tvoj brat je kráľ a s týmto s ním ako kráľovná súhlasím. Nevidela som, čo Arion urobil, ale keďže tvojho brata vystrašil a jeho vystraší len málo čo, tak mi je jasné, že si trest zaslúžil," nebránila som Ariona. Navyše, Dragan mi bol sympatickejší, aj keď bol protivný a prišlo mi, že na morského človeka žiarli.
,,Nestačí, že mu môže prasknúť srdce?!" hájil ho nahnevane Simon. ,,On je posledný svojho rodu a môže umrieť a vy ho ani nenecháte umrieť v jazere?!" Nezávidela som Simonovi situáciu, do ktorej sa dostal. Simon ľúbi Dragana. Vidieť to na ňom. Po každé, keď sa na svojho otroka pozrie, jeho pohľad znežnie. Ale bude sa pokúšať nejako zachrániť aj Ariona, až by mohol prísť o oboch. Dragan nebol ten typ, ktorý by sa o svojho miláčika chcel deliť. Naopak, prišiel mi žiarlivý, sebecký, namyslený, arogantný, do seba zahľadený... fu, že by som nakoniec radšej chcela pri Simovi vidieť Ariona?
,,Prečo sa vôbec staráš o Arionovo srdce. Čo ťa po ňom?" zvrčal potichu Dragan. Myslela som si. Je neskutočne žiarlivý. Simon vyskočil z postele a vrhol sa Draganovi, aby ho objal. Upír bol o dobrý kus vyšší, pevnejší, silnejší. Simon sa pod jeho dlaňami úplne strácal. ,,Arion je kamarát. Nechcem, aby umrel. To, že on ľúbi mňa, neznamená, že mu to opätujem. Len chcem, aby žil. Bol tu pre mňa, keď mi bolo zle," Simon mal zaklonenú hlavu a hľadel do chladných modrých očí. Dragan nespokojne vzdychol, ale niečo v jeho výraze bolo zlomené. Bol mojim bratom úplne očarený.
,,Keď mu ublížiš, tak ťa zabijem, upír. Umučím a zabijem," zvrčal Kovu, ktorý sa netváril dvakrát nadšene, ale to mi došlo až teraz. Až teraz mi došlo, akým pohľadom Kovu pretína dvojicu pri stene. Možno ho desilo už len to, ako sa Simon pri Draganovi strácal. Bolo jasné, kto má v tom vzťahu navrch.
,,Nemusíš sa báť, vlčí kráľ," v Draganových očiach bol výsmech. Kovu ho videl a dráždil ho. Všimla som si, ako nakrčil vrchnú peru. ,,My dvaja sa neznesieme," samozrejme, že sa neznesú. Sú ako dva dominantné samce v jeden svorke. Nie. To nemohlo končiť inak ako v slzách. ,,Ale jednu vec máme spoločnú. Obaja zbožňujeme tvojho malého brata. Obaja inak, ale obaja ho zbožňujme, takže sa budeme musieť naučiť spolu vychádzať. Dohodnuté?"
,,Dohodnuté, ale budem ťa sledovať. Daj si pozor, čo urobíš, lebo ja už ťa nepodcením ako vtedy, keď si do mňa zahryzol," počula som v Kovuovom hlase trpkosť. Uvedomoval si, že vtedy spravil chybu, ktorá ho mohla stáť život. Dragan prikývol a zhlboka pričuchol k Simonovým vlasom. Môj malý braček mi prišiel uvoľnený v upírovej náručí. Ešte pred pár dňami ho ten upír chcel uškrtiť a dnes sa s ním láskal. Ironické!
,,Už kvôli Simonovi do seba nerýpte, nemôžete jednoducho...," nedopovedala som však, lebo tajný vchod do mojej izby sa otvoril. Okamžite sa mi na tvári zjavil úsmev. Vošla mama a hneď za ňou... ,,Salix!" zvreskla som a okamžite som sa k nemu vrhla. Bola som taká šťastná. Mohla som ho milovať. Mohla som ho mať. A nikto mi nesmel nič povedať. Môjmu manželovi to predsa nevadilo. Okamžite som ho začala bozkávať, ale Salix sa odo mňa neisto odtiahol a pozrel na Kovuho. Kovu vstal. Všimla som si matkin nadradený pohľad smerom k Julienovi, ale tým som sa nerozptyľovala. Sledoval som brata.
,,Keď už zo mňa otrok bude robiť paroháča...," začal Kovu a obzrel si Salixa zvláštne tvrdým pohľadom. ,,Tak nech je ten otrok aspoň slobodný," usmial sa Kovu. Salix sebou najprv poplašene trhol, keď k nemu mocný vlkodlak natiahol ruku, ale ja som mu len povzbudivo zovrela dlaň a ostal držať. Kovu položil ruku na obojok a rozopol ho. Obojok spadol na koberec. Salix sa na mňa usmial a úctivo sa uklonil kráľovi.
,,Myslela som, že ten obojok rozopne iba pán otroka, ale ako sa zdá, ty a Julien ovládate nejaké fígle," Kovu sa na mňa len zaškeril.
,,Vieš, mám isté výhody. Isté informácie, ktoré mnoho jedincov len tak nedostane," žmurkol na mňa brat. Ja som sa nechala pevne objať Salixom. Konečne som ho mala po dlhej dobe pri sebe a nikomu to nevadilo. Konečne som naše pery opäť spojila v bozku.
,,Ako sa zdá, tak ťa nebude utešovať len spomienka na mňa pri tvojom mužovi," pozrel za Kovuom, ktorý si sadol vedľa matky. Tá sa už stihla posadiť na posteľ. Obzrela som si elegantné šľachtické rysy môjho brata.
,,Vieš, keď nad tým tak rozmýšľam, tak Kovu vlastne nebude zlý manžel," zasmiala som sa, lebo po mojej poznámke mi Salix prsty zapichol medzi rebrá, aby ma poriadne pošteklil. Nechala som sa ním štekliť len chvíľu a zase som ho vášnivo pobozkala. Už som sa tešila na naše milovanie. Na nahé telá.
,,Inak ma veľmi zaujíma, ako na toto zareaguje Lusien," Simon sa začal pochechtávať a tým upútal našu pozornosť. ,,Dnes išiel asi spať s tým, ako sa mu to všetko geniálne podarilo a pritom...," Simon si zakryl ústa rukou. Samozrejme, že sa tomu tešil. Lusien z nás všetkých najviac šikanoval práve Simona.
,,Vidíš a prečo mu to nejdeme hneď povedať. Načo toľké schovávanie," odtiahla som sa od Salixa a nadšene som na brata a matku pozrela. Mama sa zatvárila trochu útrpne, čo som nechápala. ,,Čo je? Lusien nám nič nemôžeš. Vyhrali sme."
,,No to nie je tak úplne pravda. Je fakt, že sme Lusiena zrazili, ale nevyhrali. Lusien sa svojho trónu nevzdal, len vás uznal za kráľa a kráľovnú, ale trón vám nepredal," Kovu bol evidentne informovaný o tom, čo tým chce povedať, lebo len pozrel do zeme. Nebol smutný alebo porazený, len nezúčastnený, ako keby si uvedomoval, že ešte tam nejaká prekážka je, ale nijako obrovská.
,,Čo to znamená? Čo tým myslíš? Lusien nad nami predsa už nemá žiadnu moc. Preto táto šou, nie?" začala som sa mračiť. Myslela som si, že už je všetko v poriadku a ona mi teraz povie, že nie je?
,,Lusien síce už nad nami nemá žiadnu moc, ale nie je úplne bezmocný. Zostáva kráľom," vysvetlila mama. ,,Je stále vladárom. A keby Kovu nebol silnejší než on, tak má moc aj nad nami. Lebo jeho rozkazy sú rovnaké ako rozkazy tvoje, či rozkazy Kovuho. Rozkazy tvoje a Kovuho sú na úrovni mojich a Lusienových."
,,To je predsa jedno. Kovu je silnejší a tak ho zvrhneme z trónu. Hotovo," mamin pohľad mi dal jasne na známosť, že si to predstavujem omnoho jednoduchšie, než to v skutočnosti je. Tá nočná mora už síce skončila, ale ráno nemalo byť tiež ľahké. Vyhrali sme síce bitku, ale to nutne neznamenalo, že aj vojnu.
,,Kovu ho nemôže len tak odstrániť. Lebo Lusiena drží veľa mocných šľachticov. Šľachticov, ktorí majú pri Lusienovej vláde veľa výhod. Nedovolia, aby ich kráľ len tak padol. Kým sa Lusien nevzdá trónu dobrovoľne, vždy tu bude. Jeho v úzadí a nás v bezpečí, ho bude držať len Kovuova sila. Nič viac. Sluhovia. Vlkodlaci ho poslúchajú a budú poslúchať stále rovnako. Tou svadbou svoju moc nestratil, lebo sa jej nevzdal. Nevzdal sa trónu a pochybujem, že sa ho len tak ľahko vzdá. Už je tu niekto, kto sa mu môže postaviť. Ale..., tak úplne nad ním moc nemáme," dokončila mama trochu nespokojne.
,,Ja sa aj tak najviac teším na to, ako sa bude tváriť, keď sa dozvie, že sme ho napálili," Simon sa pobavene vystrel v Draganovej náručí. Ten si ho držal pevne pri sebe. Nemohla som sa Simonovi diviť, že je najspokojnejší. Lusien na neho už nemohol.
,,Tak to sa báť nemusíš. Zajtra na raňajkách sa to dozvie," odvetila matka s úsmevom na perách. ,,Všetko sa dozvie. Bude ale poriadne zúriť, na to sa pripravte. Nebude si chcieť priznať porážku, takže Kovu budeš to musieť ustrážiť. Nevieme, čoho je schopný, keď je zahnaný do kúta. Keď ho do kúta začala tlačiť Sivej, tak sa postaral o to, aby mi nestála v ceste."
,,Sivej Lusien vyhnal, len preto, že si to dovolila," sykol Julien temne. Skoro by som na neho bola zabudla. Ako náhle sa ozval, podišla som k nemu, aj keď on prebodával pohľadom matku, ktorá mu to oplácala naspäť arogantným úsmevom. ,,Keby si to nedovolila, nič z tohto by nebolo nutné."
,,Stalo sa a ja to ľutujem. Čo viac chceš počuť? Nič z tohto by sa nestalo, keby si sa ty pred rokmi nenechal vyhnať matkou. Ja som tiež nemala na výber. Rovnako ako ty," povolila som zapíjanie obojku a dala som mu ho dole. Môj dedo by tu predsa nemal byť ako otrok. Julien na mňa prekvapene pozrel, ale asi mi rozumel, lebo nič nepoznamenal.
,,Dobre, nehádajte sa," zasiahol Kovu s neľudským vrčaním. ,,Som rád, že sme sa po niekoľkých dňoch zastavili. Nemôžeme vyvolávať hádky ešte aj medzi sebou. Budeme musieť držať spolu, ak máme Lusiena úplne vytlačiť. A priznajme si to, to nebude zase také ľahké. Mimochodom, Simon, niežeby som sa chcel do toho nejako motať, ale myslím, že by si si mal pohovoriť s Jamesom."
,,James ma zradil," odsekol Simon a ja som si všimla, ako ho Dragan viac zovrel v náručí. Ten upír je naozaj hrozne žiarlivý.
,,Tak úplne nie. Snažil sa ťa chrániť, ale teraz patrí do mojej svorky a tak ma musel poslúchať. Odpusť mu, Simon. Chýbaš mu. James síce ešte nevie, o čo išlo, ale už ma tajne nenávidí a to bol mnou posadnutý. Nechcel som rozbiť vaše priateľstvo. Jamesovi na tebe úprimne záleží, čo sa o zvyšných členov mojej svorky povedať nedá. Tí myslia len na seba," Kovuho hlas bol jemný a na Simona asi účinok mal, lebo nakoniec len opatrne prikývol, aj keď sa stále mračil. Predsa len, James ho zradil.
,,Fajn, myslím, že by sme sa mali vrátiť tam, kam patríme. Zostávaš tu?" Sierra vstala z postele a usmiala sa na Salixa. Salix najprv opatrne pozrel na Kovua a následne na mňa. Ale Kovu len zamrmlal dobrú noc a so Zosime zmizol v spoločnej obývačke. Za ním vyšiel aj Simon s Draganom. Matka otvorila tajný vchod. ,,Ideš?" pozrela na Juliena. Julien sa mi s úsmevom poklonil a s matkou sa vybral preč tajnými chodbami.
,,Musíš sa rozhodnúť Salix, aby som vedel, či sa mám zložiť v obývačke alebo môžem ostať tu," zamrmlal nevrlo Avdon, keďže Salix mi len hľadel do očí.
,,Mohol by si nám nechať súkromie," prikývol mu Salix. Avdon sa uklonil a so žmurknutím za sebou zavrel dvere do mojej izby. Predtým, než odišiel, nezabudol nespokojne zamrmlať, že spať v jednej izbe s modrým vlkom bude mať za následok, že sa nevyspí, lebo bude v strehu. Áno, môj modrý vlk bol vyštvaný do obývačky. ,,Ostali sme sami," šepol mi Salix niečo, čo bolo zrejmé a jemne ma pobozkal na spánok.
,,Konečne, už si mi neskutočne chýbal. Keby tá svadba bola realita, tak ma asi skoro nájdu mŕtvu. Neprežila by som to," surovo som do neho sotila, až skončil na posteli. Zasmial sa, keď som si na neho obkročmo sadla. ,,Robiť z kráľa paroháča. Ty máš teda nervy, upír mizerný," šepla som a znovu som ho pobozkala. Šikovne ma pod seba prevalil.
,,Čo ti poviem? Ja sa nebojím," zasmiala som sa tej falošnej odvahe.
 


Anketa


Komentáře

1 CuMelKaa CuMelKaa | Web | 16. září 2011 v 15:09 | Reagovat

Moc se omlouvám ale proste vbc nemam cas na cteni, nectu ani povinnou cetbu coz bych mela, vim ze s eporat jen omlouvam ze si to nemuzu precist a uz je mi to blbe ale j a vazne nestiham =(

2 Kriste-n Kriste-n | E-mail | Web | 16. září 2011 v 15:57 | Reagovat

Už 63 část?? Nejspíš mi jich pár uniklo ... :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama