• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Nový druh?

11. října 2011 v 20:58 | Simča |  Kráľovstvo vlkov
69. část - Nový druh?


(Sarai)
,,Dragan prestaň ma štvať, lebo budem prinútený použiť násilie!" táto veta z úst môjho brata ma mierne pobavila, lebo Simon Dragana do ničoho nemohol nútiť násilím. Bolo to dosť nemožné, keď som na nich pozrela. Simon bol o hlavu a niečo nižší a stavba jeho tela vyzerala dosť krehko. Teraz sa mu však na tvári zračil hnev.
,,Ja nikam nejdem! Nikdy si nemal debilnejší nápad ako teraz!" reval na neho Dragan. Opieral sa o stenu, ruky založené na prsiach a výraz absolútne odmietavý. Na rozdiel od Simona, bol vysoký a jeho telo bolo silné a pevné. Keby sa títo dvaja pobili, každý by okamžite vedel, kto bude víťaz.
,,Simon, čo sa deje, prečo po sebe tak ziapete?" podišla som k bratovi, ktorý vyzeral byť vážne zúrivý. Tušila som, čo Simon myslel tým, že na Dragana použije násilie. Prirodzene, že by ho nezmlátil on sám. Bol vo viditeľnej nevýhode, ale ktorýkoľvek sluha, by bol pri Simonovi na zavolanie. Dokonca aj samotný kráľ by mu ochotne pomohol s hocičím. Nie však teraz. Kovuho Zosime ráno vyhnala z postele s tým, že musí hovoriť s matkou. Keďže sa doteraz nevrátil, rozhodla som sa, že ich idem skontrolovať.
,,Pretože tento debil...," namiesto vytočeného Simona sa ujal odpovede rozladený Dragan. Zamračila som sa nad tým drzým oslovením, ale keďže sa brat nevzpieral, nestarala som sa. ,,Sa rozhodol, že dnes pôjdeme pána Rybu navštíviť spolu. Podľa neho by sme sa mali poznať."
,,Aha," dostala som zo seba nadmieru inteligentne a opatrne pozrela na Simona. Netváril sa ako niekto, koho je teraz radno provokovať. ,,Musím uznať, že to nie je najšťastnejší nápad," prirodzene, že Simon mi už povedal o šlamastike, do ktorej sa dostal. Vylíčil mi celý tento prazvláštny trojuholník.
,,Nepýtal som sa ťa na názor!" odsekol brat a modré oči po mne doslova fľochli niekoľko nadávok. ,,Navyše, je to jediný nápad, ktorý mám."
,,Vážne si myslíš, že je rozumné, konfrontovať Dragana s Arionom? Rozmýšľa trochu, Simon. Veď tí dvaja sa navzájom zabijú," snažila som sa ho priviesť k rozumu ja, keďže Dragan u neho viditeľne neuspel.
,,V tomto mám výhodu. Môžu sa pochytiť, ale nemôžu sa zabiť. Dragan Ariona vo vode nepremôže a Arion Dragana nemôže utopiť, keďže Dragan nemusí dýchať," na sekundu som v jeho výraze zbadala zanietenosť a spokojnosť. Páčilo sa mu, ako si to vymyslel. Dragan len pretočil očami. Simon ho za Arionom skutočne pritiahne len a len násilím.
,,Simon, nechcem ti radiť, ale vážne si myslíš, že je rozumné pokúšať sa zmieriť dvoch mužov, ktorí ťa milujú? Nemusia sa poznať, nenávidia sa z princípu. Arion bude nenávidieť Dragana, aj keby mu bol Dragan sympatický, pretože Dragan mu ťa chce ukradnúť. A Dragan bude zase nenávidieť Ariona, lebo Arion sa pokúša o to isté. Musíš si medzi nimi vybrať, len jedného a toho druhého poslať kade ľahšie," radila som mu zmierlivo, keďže sa zdalo, že Simon je v takej nálade, že by ma pokojne zaškrtil.
,,To nejde. Musia spolu vychádzať. Ja si nemôžem vybrať. Oboch mám hrozne rád. Sarai, pokús sa ma pochopiť. Navyše, odkedy si ty odborník na vzťahy?" Simon nadvihol obočie. ,,Si vydatá za vlastného brata a Avdon mi povedal, že už si sa so Salixom pochytila." Mal pravdu. Trochu sme sa so Salixom chytili, ale aj keby nie, tak čo som ja už len vedela o vzťahoch? Len to čo som odsledovala.
,,Ver mi aspoň ako tej staršej. Vyber si jedného a druhého sa zbav. Bez výčitiek. Inak to nejde, Simon. Oni dvaja spolu nikdy nebudú vychádzať. Veď si predstav seba na ich mieste," hovorila som ďalej, hoci som dobre vedela, že moje rady nie sú ani trochu spoľahlivé. Navyše, nevidela som do Simonovho srdca. Netušila som, ako to cíti.
,,Keby to šlo, tak to urobím. Problém je, že ja ani neviem, ktorého si vybrať. Keby šlo len o to, že jedného milujem a s druhým chcem ostať zo súcitu, tak s tým niečo urobím. Ale ja ani neviem, ktorého ľúbim viac. Bojím sa vybrať si jedného. Čo keď bude ten pravý práve ten druhý," Simonova zloba sa pomaly menila na zúfalstvo. ,,Pokiaľ mi vieš pomôcť, tak ja to len ocením."
,,Ako by mohla byť tá ryby tá pravá?!" naježil sa Dragan. ,,Veď spolu nikdy normálne nebudete môcť byť! S ním nebude žiadny poriadny sex a ani prebúdzanie sa po jeho boku! Je to ryba! Musí ostať vo vode!"
,,Ale ty si zase len otrok," obhájila som Ariona ja. Simon ani nemusel otvoriť ústa. Hneď sa mi vybavila Salixova tvár. Aj jemu som nezabudla pripomenúť, že je len otrok. Nedivím sa, že urazený odišiel, ale bola to pravda. Síce krutá pravda, ale pravda. ,,Nikdy nebudeš môcť byť Simonovým plnohodnotným partnerom. Vždy budeš len niekto, kto je špinou v našom svete. Niekto, kto sa len motá pod nohami a nie je hodný našej pozornosti. Niekto, koho ostatní vlkodlaci nikdy neuznajú," môj hlas pomaly slabol.
,,Si si istá, že sa stále bavíme o mne? Alebo o tom tvojom?" Draganova otázka bola poriadne pobavená. Doslova sa mi vysmieval.
,,Vieš čo, Simon?" otočila som sa na brata mierne podráždená. ,,Jednoducho si na Dragana zavolaj sluhov. Tak ho k Arionovi dostaneš. Ja mám ešte iné veci na práci," fľochla som po Draganovi pohľadom a vyšla som zo spoločných izieb. Dúfam, že sa mi Kovuho a matku podarí nájsť. Zosime ráno znela, ako keby to bolo vážne dôležité.
Našla som ich ľahko. Boli v jedálni. Po stole sa váľali kopy papierov a čo ma znepokojilo bolo, že všetci štyria sa nakláňali nad stolom a čumeli do jednej mapy. Keď hovorím všetci štyria, myslím tým mamu, Kovuho, otca aj Sivej. Táto kombinácia bola dosť bizarná, takže sa mi skrútili všetky vnútornosti.
,,Môžem vedieť," všetci ako na povel zdvihli hlavy a prerušili tichú debatu. Zosime znudene sedela na zemi a klopkala si po kolene. Inak sa tu žiadny sluha nenachádzal. ,,Čo sa to tu deje?" mala som dojem, že ma vynechali z niečoho vážne dôležitého. Z niečoho, o čom by som ako kráľovná mala vedieť.
,,Sluhovia hlásia ďalšie dve vyhľadené mestečká," šepol Kovu a urobil ku mne pár krokov. S miernym úklonom mi podal ruku. Počula som, ako Lusien odfrkol. Jemu sa asi veľmi nepozdávalo, že mi môj manžel preukazuje toľko úcty. ,,Neboli sme si istí, či ťa tým zaťažovať, kým nevieme..."
,,Či ma tým zaťažovať?!" skoro som vyletela z kože. Ja som odmietala byť len ikona, ako bola moja matka. Odmietala som byť kráľovnou len vtedy, pokiaľ išlo o to, zjaviť sa na nejakom plese! Toto je moje kráľovstvo. Mám právo vedieť, že mi poumierali poddaní! ,,Som kráľovná a toto by som asi vedieť mala! Či mi niečo ušlo?!"
,,Vieš, my sme chceli hovoriť len s tými, čo sa v tom vyznajú," ozval sa posmešne Lusien. ,,Nechápem, čo tu dokonca robí Sierra," pozrel znechutene na svoju ženu. Sierra mu venovala arogantný pohľad, ale rozhodla sa, že toto nie je čas na hádky.
,,Skôr sme ťa nechceli budiť. Bývaš potom nevrlá, miláčik," snažila sa mama o zmierlivý tón, ale vo mne to vrtelo. Stala sa zo mňa síce kráľovná, ale stále ma všetci považujú za hlúpe decko! ,,Všetko by sme ti povedali, až by sme prišli na nejaké to riešenie," vytrhla som ruku z Kovuho dlane a podišla som k mape. Možno som mohla prísť na nejaké riešenie ja, ale oni ma z toho jednoducho vyškrtli!
,,Ktoré mestá padli?!" fľochla som po nich otázku. Odmietam počúvať ich keci. Som kráľovná a musím sa starať o svoje kráľovstvo. Úplne stačí, že ešte neviem, čo urobím s chudou časťou mesta.
,,Toto a tu," Sivej poklopkala dlhým elegantným nechtom na mená miestečiek. Obliala ma hrôza.
,,Blížia sa sem," uvedomila som si a hrdlo sa mi stiahlo. ,,Prežil odtiaľ niekto? Niekto, kto by nám povedal, čo presne sa tam stalo? Nemôžem uveriť, že má toto na starosti jeden upír. Upíry sa predsa neznesú. Sú príliš samotársky ako lovci."
,,Nie. Vlkodlaci sú mŕtvi. Zver je mŕtva a ľudské telá sa nenašli," prehovorila Sivej. Zdala sa byť najmenej vyvedená z mieri touto situáciou. Ktovie, aké všelijaké hrôzy si už prežila, že ju toto neznepokojovalo. ,,Ale začínam byť presvedčená o tom, že to nemajú na starosti upíry," Lusien prevrátil očami a matka znechutene ucukla. Sivej im už asi svoju teóriu predložila a oni jej neuverili. Mňa však zaujímala.
,,A kto potom? Ľudia sú preč. Vlkodlaci a zver je mŕtva. Toto vyzerá na prácu veľkého množstva upírov," bránila som túto teóriu. Predstava, že by išlo o niečo iné. Možno silnejšie a inteligentnejšie, mi nerobila dobre. I keď podľa mojich prepočtov, by tá armáda upírov musela mať už niekoľko tisíc vojakov. A to tiež nebolo povzbudivé. Avšak voľne žijúci upíry sa predsa neznesú pokope ani desiati.
,,Nemyslím si, že toto je práca upírov. Upíry myslia príliš samostatne a nedajú sa ovládať, pokiaľ nemajú na krku obojky," vysvetľovala Sivej. ,,Nech mestá ničí čokoľvek, začínam byť presvedčená o tom, že nejde o upírov. Keby to robil upír, jeden by tam musel byť ten vzdelaný a zvyšok viesť. Problém je, že upíry sa nenechajú viesť nikým. Je to jednoducho absolútny nezmysel."
,,Tá tvoja teória o novom druhu mi príde absolútne na hlavu postavená," zvrčal Lusien a netrpezlivo začal zrovnávať ten bodrel na stole. Teória o novom druhu? V nemej otázke som sa pozrela na babku, ktorá Lusiena sledovala poriadne znechutene. To, že sa v tejto miestnosti nachádza príliš nenávisti, by došlo aj neinformovanému pozorovateľovi.
,,Možno to nie je nový druh. Možno len migruje. Obývame len časť sveta, zvyšok máme zahalený a každý deň v týchto lesoch nájdeme niečo nové. Po vojne nevieme o tomto svete v podstate nič. Sarai," Sivej ma chytila za ruky a jemne avšak dôrazne stisla. ,,Skús moju teóriu zvážiť."
,,Povedz mi, ako znie," sadla som si za stôl. Ešte aj mama sa znechutene otočila chrbtom. Neviem, či so Sivej nesúhlasila len z princípu, ale mala na Sivejinu teóriu rovnaký názor ako Lusien.
,,Upírov dokopy nedáš," to bol dávno známy fakt. Mali tendenciu voči sebe súťažiť. Útočiť na seba. ,,Ale mohlo by ísť o nový druh zvieraťa alebo možno dokonca upíra. Ja netvrdím, že nie. Ale myslím, že sú príliš blízko na to, aby sme si nevšimli tisíce jedincov. Lovci sa vracajú domov s tým, že nič nenašli. Preto si myslím, že ide o jedinca alebo malú skupinu. Jednoducho niekoho, kto sa v týchto lesoch ľahko skryje."
,,To je dosť desivé, Sivej. Pokiaľ je to len malá skupina alebo dokonca jedinec a dokáže takto vyhladiť mestečká s niekoľkými vlkodlakmi tak...," v hrdle mi vrela poriadna hrča. ,,To je príliš silné stvorenie a je to veľmi znepokojivé."
,,Ale nie nepravdepodobné. Ja netvrdím, že ide o nový druh," Sivej venovala arogantný pohľadom mojim rodičom. ,,Ale zvážte, že to je pravdepodobnejšie ako armáda upírov. Táto skupina, či tento jedinec môže žiť už storočia. Možno je to mutant ešte z jadrovej vojny. Poznáme len nejakých tridsať percent tohto sveta. Zvyšok patrí zverom. Nie všetky druhy sú tak rozšírené, ako jednorožce, fénixovia, modrý vlci a neviem, čo všetko ešte. Sú zvery, ktoré sme nikdy ani nevideli a ani nevieme, že existujú."
,,Ale ako vysvetlíš to, že ľudské telá sa stratili, keď sa nestali upírmi? Ako vysvetlíš, že zvieratá a vlkodlaci ostali. Čo za druh by si vyberal konkrétne človeka?" tie otázky posmešne položila Sierra, aj keď mne začínala byť tá Sivejina teória celkom sympatická. Teda, začínala som jej veriť. Prečo by to nemohol byť nový druh? Alebo migrujúci druh. Niekto, kto je silný. Evolúcia sa po jadrovej vojne úplne zbláznila.
,,Možno im zachutilo ľudské mäso a idú dedinu za dedinou," navrhla som ja. Upíry sú neovládateľní. ,,Sivej má pravdu. Tu nejde o pomstu vlkodlakom nejakého inteligentného upíra. Ide o to, že tie tvory prechádzajú našim územím. Nemyslím si, že je to jedinec," pozrela som na Sivej a tá prikývla. ,,Pôjde o skupinu. Možno tiež nejakú svorku. Ľudské mäso im chutí alebo sa dokonca môžu živiť len ním."
,,A čím sa asi tak živili doteraz, keď žerú len ľudské mäso?" vybafol na mňa Lusien arogantne. Jeho postoj nám dával najavo, čo si myslí o tejto našej teórii. Možno by ju aj zvažoval, ale to by k nám nesmel cítiť takú antipatiu.
,,Sivej to sama povedala. Poznáme len tridsať percent z tohto sveta, ak nie omnoho menej. Tie bytosti prišli ktovieodkiaľ. Možno tam boli nejaký ľudia. Viem určite, že všetky ľudské bytosti sa nachádzajú v našich mestách? Možno si aj ľudia vytvorili po vojne svoje základne. Len boli tak ďaleko, že sme si ich nevšimli. Nenašli sme ich. Tie bytosti možno najprv vyhladili územia, ktoré nám nepatrili. O ktorých sme ani nevedeli. A až im došlo žrádlo, rozbehli sa ďalej do sveta," tá teória nebola vôbec od veci.
,,A tu našli hotovú hostinu, až na to, že pravdepodobne nepočítali s vlkodlakmi," šepol Kovu, ktorý bol doteraz ticho. Prišlo mi, že Kovu zvažuje aj túto možnosť. Že sa k tomu nepostavil tak odmietavo ako matka s Lusienom. ,,Sarrai, musíš vyprázdniť dediny. Musíš ľudí a vlkodlakov poslať do väčších miest. Len tak ich budem môcť ochrániť. Viac vlkodlakov znamená väčšiu silu."
,,Možno preto si vyberajú malé mestečká, lebo im došlo, že narazili na silnejšieho súpera," potvrdila Sivej. ,,Nejdú totiž po rade. Ale krúžia okolo našich miest. Vždy zaútočia na mesto na inej svetovej strane. To dokazuje ich inteligenciu. Vyberajú si mestá, kde je čo najmenej vlkodlakov."
,,Nemôžeme ľudí posťahovať do miest. Tie dediny boli vytvorené na to, aby dopestovali úrodu. Sú to dediny, ktoré nás zásobujú jedlom," pripomenul Lusien nevrlo.
,,Chceš ich nechať všetkých pomrieť?" buchla som rukou po mape. Lusienovi, ktorý sa váľal v teplom paláci sa ľahko hovorilo, ale tým ľuďom a vlkodlakom hrozila smrť. Malé mestá predsa padali a nemohli sme sa drobiť ešte viac.
,,Ale keď ich stiahneš tak pomrieme od hladu! Nie je to jedno?! Oni musia ostať pri roliach! Pri úrode!" trval si na svojom Lusien. Niežeby nemal pravdu, ale nemohli sme ich tam predsa nechať, ako ovce na porážku.
,,Neverím síce tej teórii o novom druhu," ozvala sa potichu matka. ,,Ale či už ide o upírov alebo o čokoľvek, tak Kovu má pravdu. Musíme ich stiahnuť aj kvôli úrode. Všetky polia nám predsa vypálili. Keď napadnú dedinu, nielenže pozabíjajú dobytok, vlkodlakov a ľudí, ale aj vypália polia. Pokiaľ nájdu prázdne mesto, tak si im možno nebude chcieť tak plieniť. Mohli by sme tým naopak polia ochrániť a potom zozbierať aspoň niečo, čo nezhynie bez starostlivosti ľudí."
,,Dobre. Takže treba poslať správy do miest," kázala som. ,,Každý, kto môže, nech sa stiahne sem a do ostatných väčších miest. Vlkodlakov treba rozdeliť skoro na rovnako. Pokiaľ sa ten nový druh alebo čokoľvek to je, bojí našej sily, tak sme vo výhode. Zanemená to, že nás považuje za hrozbu. Plus, stiahnite všetkých lovcov. Nechcem, aby mi vlkodlaci padali ako muchy. Teraz nie je čas na to, baviť sa hľadaním upírov."
,,Kráľovná," Kovu sa mi mierne poklonil a už aj vyšiel z miestnosti, aby splnil moje rozkazy. Lusienov nesúhlas som ignoroval. On mal velenie doteraz. Prišla moja éra. Či bude úspešná, ukáže až čas.

~*~

(Simon)
,,Uvažujem o tom, že ťa zahryznem. Nemôžem uveriť, že som sa na toto nechal presvedčiť," frflal Dragan, keď som ho viedol chodbami. Možno sa mu predstava stretnutia sa s Arionom nepáčila, ale ja som si na nej trval. Musia sa naučiť spolu vychádzať.
,,Zmĺkni, áno. Keby som mal iný nápad, tak to urobím inak, ale nič lepšie ma nenapadlo," odbil som ho, keď sme vošli do miestnosti s Aironovým bazénom. Usmial som sa na morského chlapca vo vode, ale on nevenoval pohľad mne. Prepaľoval Dragana dva kroky za mnou.
,,Rád ťa vidím, Simon, ale čo tu chce on!" zvrčal Arion nepriateľsky a stále sa držal v strede bazénu a to dokonca aj vtedy, keď ja som si sadol na jeho okraj. Bude to ťažšie, než som si myslel. Ani vždy láskavý Arion neustúpi.
,,Nevzrušuj sa," odsekol Dragan, ruky mal stále založené na prsiach a znovu sa oprel o stenu hneď pri východe. Pamätal si, ako sa ho Arion pokúsil utopiť. ,,Ja tu tiež nie som veľmi dobrovoľne."
,,Prestaňte," okríkol som ich mierne. ,,Ja viem, že je to pre vás ťažké, ale chcem, aby ste spolu vychádzali aspoň do doby, než si urobím poriadok v tom, čo k vám cítim. Keď budem s oboma, tak mi možno dôjde, na koho sa moja myseľ upína viac. Dúfam, že sa Sivej plietla a ja nemilujem oboch. To by bol potom vážne koniec."
,,A to sa nedá urobiť tak, aby sme sa my dvaja nemuseli stretávať?" spýtal sa Dragan s aroganciou jemu vlastnou. ,,Nemôžem s ním vychádzať, Simon. Tá mizerná ryba mi ťa chce vziať."
,,Mám ti pripomenúť, že ja som tu bol skôr?" Arion pleskol chvostom po hladine, čo bol neklamný znak toho, že začína byť naštvaný. ,,Ty si sa tu z ničoho nič objavil a berieš mi môjho Simona! Myslíš si, že máš na neho nárok!"
,,Simon ma mohol nechať zabiť, ale tak som mu učaril, že ma chcel len pre seba," pripomenul Dragan a trochu sa od steny pohol. Dúfal som, že Arion sa nezachová zase tak hlúpo, že by ho strhol pod hladinu. ,,Nevybral si medzi nami náhodou už vtedy? Nikdy by po tebe ani nevzdychol, keby si mu nepovedal, ako ho miluješ. Držia ho pri tebe len výčitky svedomia. Drží ho pri tebe len ten fakt, že zdochneš, keď ťa opustí! Len obyčajnú ľútosť. Nie je ti z teba zle?"
,,Nevieš, o čom to hovoríš! Ja som dal Simonovi na výber. Mohol ma opustiť, ale rozhodol sa, pri mne zostať. Pri tebe ho drží len fyzická príťažlivosť. Tak to je. Je s tebou, lebo mu dokážeš poskytnúť rozkoš, ktorú ja nedokážem!" bránil sa horlivo Arion. Sedel som na kraji bazénu v podstate medzi nimi a počúval ich nezmyselnú hádku. ,,To nie je láska. Je to len túžba. Popieraš to?!"
,,Ja som aspoň podobný jeho druhu! Ako si ty predstavuješ váš vzťah? Po prvé, ako si chytro poznamenal, čo ma osobne pri veľkosti tvojho slepačieho mozgu udivuje, tak mu nedokážeš poskytnúť tú slasť, ktorú ja dokážem a plus musíš byť stále vo vode!"
,,Prestaňte!" zreval som, keď sa už-už Arion nadychoval k odpovedi. Nebavilo ma toto počúvať. Tí dvaja sa len tak neznesú. Uvedomil som si, že ma obaja budú stáť veľa práce. Len tak sa nezmieria.
 


Komentáře

1 Claire Claire | Web | 11. října 2011 v 23:09 | Reagovat

Tak když mi povíš jak se to dá obejít, tak si klidně budeme moct i plácnout :D

2 CuMelKaa CuMelKaa | Web | 12. října 2011 v 10:15 | Reagovat

Ahojky moc se  omlouvam ze sem tak dlouho  neobíhala skola me hodne zamestnava =(
moc me mrzi ze nestiham cist vsechny ty povidky a pribehy ale proste vazne neni cas =( snad ti to moc nevadi =(

3 Claire Claire | Web | 12. října 2011 v 22:26 | Reagovat

Co je PP? :D kdybych to věděla, tak se tam třeba i podívám :D a druhou možnost bych klidně taky využila... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama