• » Můj tip: Osmá část pokračování příběhu Linie života s názvem "Večeře".
  • » Je tu další část příběhu Ve jménu Virginie. Zde je odkaz na aktuální díl s názvem "".
  • » Brzy se zde na přání objeví nový příběh od mého známeho. Předběžný název zní Modrá. Snad se Vám bude líbit!

Kráľovstvo vlkov - Zmätený

27. listopadu 2011 v 21:00 | Simča |  Kráľovstvo vlkov
Zmätený


(Julien)
,,Prečo to robí?" šepol som svoju otázku, sledujú Sarai, ako sa ženie palácom. Šaty farby nočnej
oblohy za ňou povievali a na tvári mala vystrašený výraz. Sluhovia a stráže pred ňou rýchlo uhýbali a jej bosé nohy nebolo na kamennej podlahe vôbec počuť. Hnala sa cez hrad sťa tieň. V modrave jej očí, bola vpísaná neistota.



,,Pretože môže," odvetila Lyra rovnako ticho ako ja. Obaja sme sledovali beh kráľovnej vediac, že nejde o ňu. ,,Pretože sa už rozhodol," pripadal som si trochu neprirodzene, keď som ich mal sledovať. Nedokázal som si Kovuho počínanie vysvetliť a Lyra sa ako vždy tvárila záhadne.



,,Rozhodol o čom?" Sarai vybehla z hradu, jej nohy prebehli cez vlhkú trávu až k nádvoriu, na ktorom stál Kovu nasadajúci na motorku. Videl som, ako sa mu Sarai zavesila do ruky a niečo mu rýchlo hovorila, nepočul som však ani slovo, ale vyzeralo to, že prosí, že žiada. Kovu jej niečo naštvane odvrkol a jemne ju odtisol. Nepustila ho však. Pevne zvierala jeho ruku a ďalej si hovorila svoje. Kráľ stratil nervy a surovo do nej sotil. Jeho pôvabná staršia sestra skončila na prašnej zemi. Kovu sa len primračil a skôr, akoby mohla Sarai vstať, naštartoval motorku a preletel cez bránu.



,,O tom, čo chce. Prirodzene," pár stráži a sluhov sa k Sarai priblížilo, aby jej pomohli späť na nohy, ale Sarai sa len zahnala a ostala čupieť v prachu. Všimol som si slzy, ktoré jej stekali po tvári. ,,Kráľovstvo sa rúti a kruté činy sú nutnosťou."



,,To ty si Kovuho poslala preč? To ty si ho poslala do lesov...," obraz plačúcej Sarai vo vode zmizol. Lyrane modré pery sa vykrivili v pohrdlivosti. ,,...samého? Možno má silu, ale pokiaľ narazí na to, čo devastuje mestá tak..."



,,Ja som Kovuho preč neposlala," mal som pocit, že z nej počuť urazenosť. Voda pokojne stekala po stenách jaskyne a to znamenalo, že Lyra v skutočnosti naštvané nie je, aj keď zdvihla hlas. ,,Rozhodol sa sám. Rozhodol sa, že musí preč. Prečo si nezobral so sebou svoju svorku je tiež, len a len, jeho vec."



,,Čo sa stane s mocou, ktorú si mu dala, pokiaľ umrie?! Prečo musel odísť?!" Lyra možno ostávala pokojná, ale ja nie. Modré oči sa na mne zabávali ako už toľkoráz. Lyra nám rada dávala pocítiť, že sme len nuly v jej prítomnosti. Moje otázky mali dobré opodstatnenie. Vedel som, že chce späť svoju slobodu. Chce ju, aj za cenu Kovuovej smrti. Keď Kovu zomrie, on na tom zarobí.



,,Ak umrie, jeho moc sa vráti ku mne, ale ja som ho preč neposlala. Rozhodol sa sám a rozhodol sa tak len kvôli tomu, že si ho zmiatol ty," šokovane som pootvoril ústa. Čo tým zase myslela? Ja som nič nespravil. Nič, prečo by sa Kovu musel správať ako blázon. ,,Určite si nič nespravil?" to, že mi Lyra vidí do hlavy, mi bolo vážne proti srsti. ,,Kto mu nakecal tie reči o láske?"



,,Jediné, čo som urobil bolo, že som mu povedal pravdu. Žeby mohol zase milovať. Žeby si určite pristúpila na ďalšiu dohodu," odvetil som a ruky som si založil na prsiach. ,,Alebo to snáď nie je pravda? Nechceš späť to, čoho si sa vzdala, aj za cenu, že by si sa zbavila citu, ktorý si dostala od neho?"



,,Chcem, ale Kovu nechce. Problém je práve v tom, že to vďaka tebe nedokáže dostať z hlavy. Nedokáže dostať z hlavy keci o láske," v jej tóne bol doslova odpor, ako keby ju to slovo nehorázne obťažovalo. Ako keby v živote nepočula niečo tak odporné, otravné, ba dokonca zvrátené. ,,Stále rozmýšľa nad tým, aké to asi je. Túžiť po niekom tak veľmi, až ťa to bolí. To je niečo, čo on nikdy nezažil a nezažije. Sleduje Simona a hovorí si, aké to asi je balansovať medzi dvoma láskami. Sleduje melodrámu Sarai a rozmýšľa, aké to asi je snažiť sa pri sebe udržať a ochrániť iného. Je zmätený. Musel odísť, aby si dokázal, že tá sila, ktorú má, je vzácnejšia."



,,To nie je," odsekol som a Lyrine pery sa zavlnili v úsmeve. To, že okrem pohybov pier iné pohyby nerobila a dokonca ani nerozprávala, ma jednoducho znepokojovalo. Vyzerala tak príliš neskutočne. Príliš neľudsky. Možno by som mal byť po tých rokoch zvyknutý, nerozprávam sa s ňou prvýkrát, ale ešte vždy ma to znepokojovalo.



,,Si len hlupák, ktorému poplietla hlavu Sivej. Pokiaľ staviaš túžbu nad všetko ostatné, tak prečo si tu? Prečo sa neváľaš v posteli starej kráľovnej? Prečo riešiš kráľovstvo, ktoré ani nie je tvoj problém? Túžiš po Sivej rovnako, ako ona po tebe. Riešiš Kovuov život miesto toho, aby si si vyriešil svoj."



,,Nechcem, aby Kovu nikdy nepoznal, aké to je milovať. Je to môj vnuk, tak sa starám. Mám ho rád, aj keď on ma nenávidí a pohŕda mnou. A kráľovstvo musím chrániť. Je to niečo, čo Sivej vytvorila, aj keď tým zničila môj druh. Aj keď zničila mňa, keď ma vyštvala. Kráľovstvo sa ma dotýka a vždy sa ma bude dotýkať viac, akoby som si prial."



,,V Kovuovi sa nepletieš. Pohŕda tebou, ale priamo nenávidí? Nenamýšľaj si trochu," zatiahla pobavene, doslova posmešne. ,,Si mu v podstate fuk. A ja som Kovuovi nikdy lásku nevzala, tá sa vziať nedá, lebo pre každého je láskou niečo iné. Keby sa to dalo, tak by nikdy nemiloval Sarai, Simona alebo Sierru. Vzala som mu jedinú vec a to túžbu. Nie však túžbu po moci a sláve, ale túžbu po žene. Vzala som mu vášeň k inej osobe. To je celé. Tak mi povedz, kto na tom prerobil?"



,,Ale nikdy nepozná lásku, ako máme my, lebo...," prerušila ma. Lyra obyčajne zvykne počúvať, ale toto ako keby sa jej príliš dotýkalo. Svoj obchod so Sivej už isto dávno oľutovala.



,,Lebo ho nikdy tá láska nezrazí do kolien? Lebo jeho láska bude vždy čistá a nikdy mu neroztrhá srdce na kusy? To máš pravdu, to je pech. A ja som pripútaná v jaskyni! Teraz, keď kráľovstvu hrozí skaza!" zo stien sa začala v prúdoch valiť voda a Lyra sa celá roztriasla. Konečne som ju videl rozhodenú. Možno dokonca vystrašenú. ,,Ak padne kráľovstvo! Zomriem aj ja a keď zomriem ja, zomrie srdce vlkodlaka a bez srdca vlkodlaka neexistujú vlkodlaci."



,,Čo sa mi tým snažíš naznačiť?" spýtal som opatrne, keď sa zahľadela na kamenný podstavec, ku ktorému bola dnes už naveky pripútaná. Vyzerala skutočne vystrašená. Lyra a vystrašená? Skoro smiešna kombinácia.



,,Že keď zomriem, zomrie so mnou aj vlčí ľud. Zomrie srdce vlka. Zomrie kliatba vlkodlaka. Z vlkodlaka sa stane človek a človek, ktorý by mal byť už pred stáročiami mŕtvy, sa premení v prach," šokovane som otvoril ústa a ustúpil pár krokov vzad. Lyryne pichľavé oči sa zaborili do tých mojich. Keď zomrie Lyra, zomrie aj vlčí rod? Prečo?



,,Upíry svoju Lyru nemajú a aj tak sú nažive," vyslovil som to, lebo som vedel, že je vždy vyladená na moje myšlienky. Po Lyrynej chladnej, bledej tvári stiekla slza.



,,Ale upíry sa musia kŕmiť krvou. Majú len polovičnú silu vlkodlaka a oni sú démoni. Vlkodlaci sú deti luny. Pokiaľ zomriem. Pokiaľ kráľovstvo padne, tak svet bude patriť upírom. Mám ti podrobne líčiť, prečo by to bola katastrofa?" to rozhodne nebolo treba. Rýchlo som sa otočil k východu a rozbehol sa preč. Nechcel som to vedieť. Nechcel som si ani predstaviť, čo by nastalo, keby všetko začali ovládať upíry. Lebo väčšina z nich, nie je ako ja.



~*~



(Simon)



,,Simon! Simon!" otočil som sa za zvukom Amirinho rozrušeného hlasu. Boli sme v školskej telocvični a pomáhali tým, ktorí mali vyššie teploty. Môj hnev našťastie kráľovstvo rozhýbal. Nemocnica sa naplnila a lekári behali hore dole, hoci som počul, ako si smerom ku mne šomrú kliatby.



,,Čo je?" vstal som od mladej ženy, ktorej som podal ďalšiu deku a dúfal, že jej trojročná dcéra tiež neochorie. Dieťa sa klbčilo a vyzeralo byť zatiaľ v poriadku, ale dlho byť nemuselo. Riaditeľ síce na môj krik zakúril, ale nemyslím si, že sa tu nedá dlho vydržať v zdraví.



,,Sarai ma posiela," povedala rýchlo, keď sa mi zavesila do ruky. Okamžite si získala pozornosť všetkých, ktorí tu boli. Počul som jej rýchlo tlčúce srdce. Stalo sa niečo zlé, to bezpochyby. ,,Kovu sa zbláznil! Išiel hľadať tých alebo toho, čo majú toto na svedomí a sám! Išiel hľadať ten nový druh. Sarai tvrdí, že mrmlal niečo o tom, že aj tak musí preč a toto je dobrá zámienka."



,,Ako mohol odísť bez nás?!" zvrčal zúrivo Alex a tiež vstal. ,,On nás pošle robiť toto," rozhodil rukami na telocvičňu ,,A on si ide chytať tých hajzlov! To si robí srandu, nie?! Ja nie som členom kráľovskej svorky, aby som utieral sople!" počul som hnevlivé mrmlanie aj zvyšku svorky. Tým nedošlo, že Kovu môže byť v ohrození, oni boli naštvaní, že oni sú tu, zatiaľ čo Kovu si vonku ,,užíva" lov.



,,Počkaj a čo s tým mám akože robiť ja?" spýtal som sa neisto, aj keď srdce sa mi rýchlo rozbehlo. Kovu je niekde sám vonku s niečím, čo nemá problém vyhladiť celé mesto. Prečo odišiel sám?! Nikdy nechodí sám! Nech je tam vonku hocičo, tak sám to rozhodne nemôže poraziť. Prečo nevzal svorku, bez ktorej sa normálne, ani len poriadne nepohne?



,,Ja som ti to mala len oznámiť. Sarai je zúfalá. Posledné, čo teraz potrebujeme, je strata mocného kráľa," Amira pustila moju ruku a obzrela sa po svorke, ktorá ku mne podišla. Ledva ma tá myšlienka napadla, James ma predbehol.



,,Pošli nás za ním! Ty môžeš!" povedal nástojčivo. ,,Možno je to kráľ, ale ty jeho rozkazom bežne nepodliehaš a keby aj, tak Kovu proti tebe nijako nezasiahne. Potrebuje nás! Kovu je možno arogantný spratok, ale je to tímový hráč! Je to proste vlkodlak. Potrebuje svoju svorku, lebo umrie!"



,,Teraz si Kovuho nemôžeme dovoliť stratiť. Pokiaľ Kovu zomrie, tak kráľovstvo zase patrí Lusienovi! Zbytočne bude Sarai kráľovnou, keď je Lusien mocnejší. Lusien nesmie prebrať moc, inak je s kráľovstvom amen," hovorila nástojčivo Bree. ,,Pošli nás za ním. Nájdeme ho. Ochránime!"



,,Možno Kovu vedel, prečo odchádza sám," zaháčil som sa a pozrel na Amiru. Počul som, ako William frustrujúco zaskučal. Celá Kovuho svorka si prišla nejaká nevyužitá. Oni boli lovci, zabijaci. Staranie sa o hladných a chorých, bolo ako mrhanie ich potenciálu. ,,Čo mám robiť? Čo odkazuje Sarai?"



,,Nič. Možno dúfa, že to vyriešiš sám. Alebo verí, že ťa napadne to, aby si ich poslal za Kovuom," Amira pohodila rukou na Kovuovu svorku, ktorá na mňa v nádeji upierala oči. ,,Sú predsa jedna svorka. Hej a chce hovoriť s tebou," otočila sa na Salixa a v zelených očiach jej niečo zahorelo. ,,A vyzerá naštvane a zlomene zároveň. Odchod brata to zaklincoval, takže ti radím odísť, čo najskôr."



,,Ešte mám čas!" bránil sa Salix, asi hovoril o dohode, ktorú so Sarai uzavreli. Amira len trhla ramenami a oznámila mu, že Sarai to podala ako rozkaz. ,,Celá kráľovská rodina je arogantná a do seba zahľadená! Kovu si zdrhne, aj keď ho všetci potrebujú a Sarai rieši veci, na ktoré teraz skutočne nie je čas!" zvrčal Salix, ale poslušne sa vybral preč z telocvične. Posledné, čo chcel, bolo naštvať kráľovnú.



,,Dobre," otočil som sa na vlkodlakov, ktorí mi doslova viseli na perách a čakali rozkazy. ,,Nájdite Kovua a pripojte sa k nemu. Nech už sa mu v hlave preháňa čokoľvek, chcem, aby mal pri sebe aspoň vás."



,,Sláva!" zvolala Bree a nadšene vyletela z telocvične. Alex a William hneď za ňou. Pozrel som do zeme. Vonku pomôcť nemôžem, ale konečne si nepripadám, tak neužitočný. Zvláštne, čo všetko sa muselo stať, aby som porazil svoj strach a trochu pomáhal.



,,Privedieme ti ho živého," šepol James, keď položil ruku na moje rameno a takisto nasledoval svorku. Amira vyšla za ním tiež. To, čo mala odkázať, odkázala. Okolo pása sa mi obtočili ruky a mňa vytriaslo, keď sa Dragan zhlboka nadýchol mojej vône.



,,Tiež cítiš vo vzduchu to napätie a strach," šepol mi chladne. Zavrel som oči a ruky zovrel do pästí. ,,Ja vidím mŕtvoly a cítim pach krvi. Je tak sladký a opojný. Čo sa stane, ak padne kráľovská rodina?" jemne obtrel pery o moje ucho. ,,Ak sa niečo pokazí, Simon, tak si môj? Už raz a navždy. Zabijem Ariona a potom si z teba urobím svojho otroka. Nebolo by fajn splniť mi každé želanie?"



,,Prestaň!" prudko som sa otočil a sotil do neho. Prirodzene to s ním skoro ani nepohlo. Mal som mu nechať na krku obojok! Už to viem! ,,Ja sa ťa nebojím! A moja rodina toto ustojí. Možno to bude ťažké, ale moji súrodenci to nevzdajú!"



,,Že nie? Kráľovná je zrazená na kolenách kvôli nejakému upírovi," pohrdlivo pozrel na dvere, ktorými Salix odišiel. ,,Nemá záujem o svoj ľud a v hlave má len jeho. Bez neho sa skáca k zemi. Kovu začína hazardovať a ak zomrie, tak kráľovstvo sa vráti pod moc Lusiena a my obaja vieme, že je len otázkou času, kedy Lusien privedie kráľovstvo do záhuby. A keď padne kráľovstvo, kto si myslíš, že toho využije?"



,,Nikdy sa k moci nedostanete!" zvrčal som nepriateľsky. Dragan len nadvihol obočie. Predstava, že by som patril Draganovi, bola viac ako len desivá. Stáli sme proti sebe a hoci som si uvedomoval, že milujem aj Dragana, tak mi dochádzalo, že s ním nedokážem byť bez toho, aby som sa ho nebál. Aby som nečakal jeho zradu.



~*~



(Kovu)



Motorku som nechal pri hlavnej bráne a hnal som sa lesom. Zbytočne som vetril, okrem pachov bežne rozšírených zvierat, bahna a zelene som necítil vôbec nič podozrivé. Sarai sa ma snažila zastaviť. Nechcela, aby som odchádzal. Stále melie o kráľovstve, lenže najlepšia obrana bola vždy útok. Stiahnuť všetky mestá do jedného a čakať na to, že sa stane zázrak, bol veľmi zlý nápad. Nech už nás napadalo čokoľvek. Nemohlo to byť tak ďaleko. Útočilo to na mestá a nech je to už hocijako silné, tak to nie je ďaleko.



Pre toto som musel von z mesta. Na tlapách som cítil bahno a les ponúkal voľnosť. Doslova ma vyzýval, aby som sa rozbehol skrz neho a nikdy sa nezastavil. Vymeniť túto slobodu za niečo, čo možno nie je ani isté a väčšina sa preto, aj tak len trápi? To bola tá najhoršia myšlienka, akú som kedy mal a pritom som bol blízko toho, aby som na tú šialenosť pritakal. Zabilo by ma už nikdy necítiť les a vedieť, že sa nemusím báť, lebo to ja som tu tým nebezpečným predátorom.



Bol som vonku už dobrých pár hodín. Skolil som si už jedného jeleňa, aby som sa zasýtil. Podišiel som k jednému z malých jazierok, ktorých tu bolo hojne. Vytvárala ich väčšinou dažďová voda. Mokrá pôda a večne vlhký les už neprijali viac vlahy a tak ostávala na povrchu. Bola studená a hoci chutila bahnom lesa, mal som pocit, že mojim krkom nemôže prejsť nič lepšie. A ja aby som menil za teplo a neprirodzenosť mesta.



,,Vrrr!" otočil som sa s prudkým vrčaním, keď som za sebou započul pohyb, ale v sekunde mi do nosa udrel pach vlkodlakov.



,,Tušila som, že ťa nájdeme rýchlo. Nikdy sa neunúvaš s krytím svojho pachu," Bree sa v ľudskej podobe oprela o jeden zo skrútených a choro vyzerajúcich stromov. Teraz bola celá príroda iná ako kedysi. Videl som tiež obrázky v knihách dejepisu. Stromy sa ťahali k oblohe, paprsky slnka skrz ne dopadali na zem a všetko hralo krásnymi zelenými farbami. V dnešnej dobe bolo všetko inak.



,,Kto sa vás vlastne prosil, aby ste ma hľadali?" spýtal som sa, tiež na seba vezmúc ľudskú podobu. Stromy dnes vyzerali inak. Ich kôra nebola pokrytá zelenučkým machom alebo nemala farby kôr ako dakedy. Bola ako špongia, zelená, hnedá, ale zvláštne chorá. Rovnako tak aj listy. Žiadna veselá ako na stránkach učebníc a slnko, tak to by už jeden chcel veľmi veľa.



,,Simonov rozkaz. Kráľovná vraj vyšiluje," Alex si založil ruky na prsiach. ,,Ako ťa vôbec napadlo, že nás z tohto vyšachuješ! Zbláznil si sa! My zo zásady lovíme spolu! Pošleš nás medzi chudákov a dúfaš, že sa neozveme! My patríme do lesa!"



,,Ja viem. Ospravedlňujem sa. Ale nechcel som sa zdržovať v paláci. Potreboval som si vyčistiť hlavu. Julien a Lyra ma zmiatli. Ale teraz máme prácu. Nebudeme odhadovať, kde sa naši nepriatelia objavia. Jednoducho ich budeme hľadať," šepol som a v skoku som sa premenil na vlkodlaka, uháňajúc lesom. Zvyšok svorky sa mi zaradil po bokoch. Jeden by aj zabudol, že toto je miliónkrát lepšie, ako keď beží lesom sám.





Strávili sme v lese celé dva dni. Dva dni sme sa preháňali sem a tam a pritom sa nepohli ďalej od kráľovstva. Netušil som, čo sa deje v hrade, ale býval som od domova aj mesiace. Dva dni nikoho nezabijú, aj keď je tam teraz napätá atmosféra.



,,Hej, Kovúúú, som hladnýýý," zatiahol William a strčil do mňa. Ležal som na rozvrátenom strome a sledoval nepreniknuteľné koruny stromov. Ledva som sa snažil zahliadnuť, aspoň časť oblohy.



,,Tak si niečo chyť," odbil som ho a nevnímal, kde sa moja svorka nachádza. Aj tak neodídu ďaleko a ja som si potreboval odpočinúť. William do mňa zase štuchol, ale len čisto preto, aby provokoval a nie preto, že dúfal, že skutočne vstanem a niečo mu ulovím. Nie som jeho matka!



,,A čo keby sme...," nech už Williama napadlo čokoľvek, nestihol mi to povedať, lebo sa ozval výskot Bree a následne bolestný rev Alexa. James, ktorý spal pod stromom vo vlčej podobe, tiež okamžite vyskočil a všetci traja sme sa rozbehli za bolestným skučaním. Rýchlo som zaspätkoval, keď som prebehol okolo Bree v ľudskej podobe a uzrel to. Boli dvaja a ja som rýchlo ustupoval. Počul som za sebou vrčanie ostatných.



,,Čo to je?" spýtala sa Bree stále sa nepremeniac. Alex už bol v ľudskej podobe. Ležal na zemi a snažil sa vyškriabať na všetky štyri, ale nešlo mu to. Musel byť ranený a poriadne, lebo my sme na bolesť trénovaní.



,,Netuším," tiež som sa premenil a vyplašene pozrel na Alexa. Nad Alexom, na jednom z hrubších konárov stáli oni. Stavba tela v podstate ľudská. Mali dlhé prsty zakončené pazúrmi a celkovo boli chudí. Aj tváre by mohli patriť ľuďom. Boli celí potiahnutý niečím, čo vyzeralo, ako bledá koža a mali veľké netopiere krídla. V ich pootvorených ústach som videl tesáky upírov.



,,Našli sme ďalších," sykol jeden z nich v spoločnej reči a pozrel na kolegu s perami od krvi. Asi Alexovej krvy. ,,Paní bude mať radosť. Bude šťastná!" zakrákal, zamával krídlami a vrhol sa strmhlav smerom k nám.
 


Komentáře

1 l. l. | Web | 27. listopadu 2011 v 21:26 | Reagovat

264 ozdob :) prosim o oplaceni zde: http://vanocni.datart.cz/lucie-spackova-si-preje-ultrabook-acer a napis prosim na blog kolikate ozdoby to byly,diky

2 l. l. | Web | 27. listopadu 2011 v 21:49 | Reagovat

určitě :) takže si každý den napíšeme kolikátá ozdoba ok? :)

3 Casion Casion | Web | 28. listopadu 2011 v 13:49 | Reagovat

dala som ti ozdoby - 268
prossím nezabudni oplatiť:
http://vianocny.datart.sk/janka-kolenova-si-praje-notebook-acer/

4 Casion Casion | Web | 28. listopadu 2011 v 13:59 | Reagovat

jasné to je v pohode a diky moc :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama